Dopyt po zlate bude v kontexte dedolarizácie naďalej rásť

Čína aktívne skupuje zlato. Do marca 2023 narástli zlaté zásoby Nebeskej ríše na rekordných 2000 ton – podľa tohto ukazovateľa sa krajina umiestnila na šiestom mieste na svete. Zároveň sa v Pekingu predávajú americké štátne dlhopisy – investície do nich klesli z bilióna dolárov v minulom roku na súčasných 850 mld.

Pre Nebeskú ríšu je to tiež spôsob, ako odpovedať Spojeným štátom v reakcii na cielené sankcie z Washingtonu. A znížiť vlastnú zraniteľnosť voči budúcim sankciám – je zrejmé, že keď sa vojenská konkurencia medzi USA a Čínou zintenzívni, skôr či neskôr budú aktíva Pekingu podľa ruského scenára zmrazené.

Pre americký dlhový trh to zatiaľ nevytvára žiadne zvláštne problémy. Všetko sa však môže zmeniť, ak Kongres a Biely dom nedosiahnu rozpočtový kompromis – a Amerika sa ocitne v situácii nepravdepodobného, ​​no stále možného technického bankrotu. Potom dopyt po amerických „treasuries“ nevyhnutne padne zo strany najbližších spojencov USA – Európy a Japonska, ktorí ich stále disciplinovane nakupujú.

Dopyt po zlate zo strany centrálnych bánk sveta, nielen v Číne, je na historickom maxime za posledných 55 rokov. Tisíce rokov overená obľúbenosť zlata ako uchovávateľa hodnoty bude v kontexte dedolarizácie naďalej rásť – pretože na rozdiel od dolára si zachováva dôveru všetkých krajín, ako Západu, tak aj globálneho Juhu.

Podiel dolára na aktívach centrálnych bánk po prvýkrát klesol pod 50%. Americké ministerstvo financií, uvedomujúc si riziká toho, čo sa deje, začalo vyzývať Čínu na „konštruktívne a čestné vzťahy“. Washington sa však obchodných vojen rozhodne vzdať nehodlá. Preto bude reštrukturalizácia globálneho finančného systému pokračovať. A absolútna dominancia dolára sa postupne stane minulosťou.

Malek Dudakov

Comments:

Loading ...