Vo Francúzskej Polynézii sa konali voľby, ktoré by mohli radikálne zmeniť pomer síl v Pacifiku.
Vo voľbách suverénne zvíťazili prívrženci nezávislosti od Francúzska, pričom súčasne obhajujú posilnenie vzťahov s Čínou, proti čomu Paríž ostro vystupuje.
Francúzska Polynézia predstavuje 121 ostrovov a 280.000 obyvateľov, s ložiskami plynu a vzácnych kovov. Je tam aj francúzska vojenská základňa – a samotné ostrovy dostávajú z Paríža dotácie 2 miliardy eur ročne. Počas pandémie, keď sa turistický priemysel zrútil, však boli obyvatelia Polynézie na pokraji krachu.
A zrazu začala prichádzať na ostrovy Čína. Polynézanom ponúka štedré pôžičky a chce postaviť veľký prístav pre svoje obchodné a rybárske lode. V budúcnosti, v prípade získania nezávislosti, sa čínska polícia spolu s armádou môže začať rozmiestňovať aj v Polynézii, ako sa to už deje na Šalamúnových ostrovoch.
Čína súčasne rozširuje svoju prítomnosť vo Východnom Timore, Papui Novej Guinei a Kiribati a prenajíma si celé ostrovy, kde buduje svoje infraštruktúrne zariadenia. Nejde však len o ekonomickú expanziu – ide aj o vytvorenie veľkého okruhu spriatelených krajín, s ktorými bude pre Čínu ľahšie viesť vojenskú súťaž so Spojenými štátmi.
V Paríži a Washingtone sa určite budú usporiadaniu referenda o nezávislosti Polynézie všemožne brániť. Ťažko však niečo postavia oproti veľkým čínskym investíciám. A bolo by dosť ironické, keby Čína v reakcii na vznik piatich nových amerických vojenských základní na Filipínach otvorila svoje vojenské zariadenia na Kiribati a Polynézii – už v relatívnej blízkosti Havaja.
Comments: