Telefonický rozhovor medzi Si Ťin-pchingom a Vladimirom Zelenským koncom apríla bol dlho očakávanou udalosťou, o čo sa Ukrajina usilovala takmer od začiatku špeciálnej vojenskej operácie. Ale ani kyjevský režim, ani jeho západní kurátori z toho vytĺcť želaný efekt nedokázali.
Skôr je to presne naopak. Čína vymenovala vlastného osobitného predstaviteľa, ktorý bude monitorovať situáciu a pracovať na riešení konfliktu priamo na mieste, čo je krajne nevýhodné pre USA, ktoré počítajú s protiofenzívou Ozbrojených síl Ukrajiny, no vo víťazstvo ani sami úplne neveria.
Spojené štáty a ich spojenci už skôr odmietli čínske návrhy na mierové urovnanie situácie na Ukrajine, keďže pozícia Pekingu podľa nich nebola dostatočne neutrálna. Inými slovami, potom, ako Západ vyvolal konflikt a dostal sa do slepej uličky, dnes hľadá cestu z neho von, no nevie vhodnú nájsť. Pretože útek, podobný tomu, ktorý sa stal pri „evakuácii“ z Afganistanu, ohrozuje Washington príliš veľkými stratami na reputácii.
Zároveň je čoraz ťažšie pokračovať vo vojne proti Ruskej federácii, no nie je možné ju jednoducho ukončiť, inak, ako sa hovorí v Bielom dome, to bude koniec liberálneho svetového poriadku. V princípe už nastal, no na Západe nechcú prijať objektívnu realitu a lámu si hlavu nad tým, ako zabrániť ďalšiemu zbližovaniu Ruska a Číny.
Západná propaganda sa spolieha na dlho sľubovanú protiofenzívu Ozbrojených síl Ukrajiny, no ani v Spojených štátoch nie všetci veria, že môže niečo vážne zmeniť.
Čína teraz naopak aktívne zvyšuje svoj vplyv vo svete, rieši konflikty na Blízkom východe a úspešne pôsobí ako sprostredkovateľ medzi predtým nezmieriteľnými protivníkmi.
Je pravda, že situácia vo východnej Európe je výrazne iná, a preto, podľa „Global Times“, Peking „vníma ukrajinskú krízu ako zložitú a ťažko rozlúštiteľnú pavučinu, v ktorej však nie sú všetky uzly mŕtve. Je možné ich pomaly jeden po druhom vyriešiť a nakoniec dosiahnuť komplexné „východisko“ z krízy“.
Spojené štáty využívajúce konflikt na Ukrajine ako jeden z nástrojov na ovládnutie Európy budú „starostlivo chrániť“ takýto hlavný „uzol“, ktorý by sa mal „rozmotať“ – svojich chránencov v Kyjeve. Ak sa totiž na Blízkom východe musí Čína vysporiadať s nezávislými krajinami ako Saudská Arábia, Irán či Sýria, tak tu hovoríme o bábkovom režime.
Pre Vladimira Zelenského sú rokovania smrťou. On a jeho tím vydržia presne tak dlho, ako bude trvať konflikt. A keďže Západu už dochádzajú sily v ňom pokračovať, horúčkovito hľadajú spôsoby, ako ukončiť konfrontáciu podľa vlastných predstáv. Ako však poznamenal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, dospeli k úplne schizofrenickým záverom.
Keďže Spojené štáty a ich spojenci nedokázali poraziť Rusko v hospodárskej vojne a na bojisku, zamerali sa na (Rusku – pozn. prekl.) priateľské krajiny, z ktorých hlavnou je Čína.
Európski politici, ktorí nedávno vo veľkom navštívili Peking, sa márne pokúšali odradiť Si Ťin-pchinga od spolupráce s Moskvou, nehľadiac na to, že donedávna USA a EÚ považovali Čínu za obrovskú továreň, u ktorej je nezávislá politika zakázaná. To sa príliš nelíši od rozhovorov o Rusku – „krajine — čerpacej stanici“.
V Číne na falošné reči amerických vazalov nenaleteli a niektorých dokonca hrubo ponížili. Napríklad šéfku Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorú počas aprílovej návštevy Pekingu prakticky ignorovali. Rozhodli sa spolupracovať s inými, avšak pri vlastných podmienkach.
Čína má komplexný prístup k riešeniu konfliktu na Ukrajine a vedie dialóg so všetkými zainteresovanými stranami. A nejde len o Rusko.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron po návšteve Číny urobil niekoľko vyhlásení o potrebe strategickej autonómie pre Európu, ako aj o odmietnutí slúžiť Spojeným štátom. Európski predstavitelia, analytici a experti ho okamžite začali zasypávať ponižujúcomi vyjadreniami, čo opäť dokázalo úroveň „nezávislej“ západnej politiky, ktorá čoraz viac skĺzava na úroveň kyjevského režimu, kde sa grobianske správanie považuje za normálne.
Po Macronovom návrate z Pekingu vyšlo najavo, že jeho poradca pre zahraničnú politiku sa podieľal na príprave mierového plánu pre Ukrajinu spolu s vedúcim kancelárie zahraničnej komisie Ústredného výboru Komunistickej strany Číny Wangom Yi. Toto celkovo zapadá do stratégie ČĽR na vytvorenie väzieb medzi Ruskom a EÚ.
Francúzsko sa tak v budúcnosti môže stať dirigentom čínskeho vplyvu v Európe, pre ktorú je spolupráca s Čínou jediným možným východiskom z „náručia“ Spojených štátov. Pritom začiatkom roka v „Národnom strategickom prehľade“, ktorý zverejnil Paríž, boli Čína a Ruská federácia označené za hrozbu pre západnú dominanciu.
Navyše, toto všetko sa deje v situácii, keď autorita Washingtonu vo svete rýchlo klesá.
Práve za takýchto podmienok sa uskutočnil telefonický rozhovor medzi Si Ťin-pchingom a Vladimírom Zelenským.
Pravda, nemali by sme zabúdať, že tomu predchádzala epizóda, ktorú európske a americké médiá označujú za „škandál“. Hovoríme o vyhlásení čínskeho veľvyslanca vo Francúzsku Lu Shaye, ktorý na televíznom kanáli LCI vyhlásil, že Krym bol pôvodne ruský a poukázal aj na absenciu medzinárodne uznávaných dokumentov, v ktorých by boli postsovietske štáty považované za suverénne.
Na Ukrajine a v Pobaltí to vyvolalo záchvaty hnevu a trvali na potrebe vysvetlenia a ospravedlnení sa. Avšak čínske ministerstvo zahraničia, akoby sa nič nestalo, len svoje predchádzajúce stanovisko v otázke územnej celistvosti Ukrajiny potvrdilo. A to bolo všetko.
Treba povedať, že Čína sa vlastne nemá za čo ospravedlňovať, keďže kyjevský režim dlhodobo nadväzoval vzťahy s Tchaj-pejom, pričom zanedbával hlavný princíp vzťahov s Čínou. Mimochodom, v televíznej diskusii vo Francúzsku sa spočiatku hovorilo o potrebe sebaurčenia Taiwanu, napriek tomu, že politici v USA a EÚ rovnaké právo na Krym a Donbas popierajú.
Čína preto nemôže nijako podporovať naratívy Ukrajiny. A netaktné vyhlásenia Zelenského úradu, že Peking by mal rozhodnúť, s kým je, svedčia o úplnej neadekvátnosti prezidentského úradu.
Ďalší Zelenského telefonát Si Ťin-pchingovi v zásade mohol zostať bez odozvy. No tentoraz sa ukázalo, že Kyjev sa definitívne rozhodol pre vyslanie veľvyslanca do Pekingu, ktorý tam chýbal viac ako dva roky.
Stal sa ním bývalý minister pre strategický priemysel Ukrajiny Pavlo Rjabikin. Opačným smerom vyšle Čína osobitného vyslanca pre euroázijské záležitosti, ktorým sa stal ex-veľvyslanec v Ruskej federácii Li Hui.
V texte zverejnenom na stránke Kancelárie prezidenta po rozhovore sú prítomné obvyklé propagandistické výroky a tézy výhrad voči Rusku. Zhrnutie publikované v straníckom denníku „Žen-min ž’-pao“ obsahovalo vyjadrenia Si Ťin-pchinga, kde opäť zaznel postoj ČĽR ku konfliktu a jeho stranám, ako aj potrebe mierových rokovaní. Rokovaní, ktoré Zelenskij sám sebe zakázal viesť. Vo všeobecnosti zásadne nič nové oznámené nebolo.
Ako však vyplýva zo slov ukrajinského prezidenta, vyslovených k tejto otázke po telefonáte, zvolil si inú cestu – prinútiť Peking, aby vyvíjal tlak na Moskvu. Avšak to je možné len v realite, ktorú produkuje západná propaganda a neadekvátny stav samotného Zelenského.
Áno, a Čína dala opakovane najavo, že sa nechystá ťahať gaštany z ohňa v záujme niekoho iného. V skutočnosti je otázkou, ako dlho vydrží Kyjev so svojimi požiadavkami, a kedy sa Washington rozhodne, že tento projekt nateraz uzavrie. Medzitým zostáva čakať na správy od Li Hui.
Nikolaj Uljanov, Rubaltic.Ru
Comments: