Teraz je to kvôli nedostatku záujemcov o službu v armáde, takže je Pentagon nútený hromadne verbovať migrantov, ktorým sa sľubuje urýchlené získanie občianstva.
Medzi hlavné krajiny pôvodu nových amerických vojakov patria Jamajka, Filipíny, Nepál, Nigéria, Ghana a Kamerun. Nespokojní republikáni to už prirovnávajú k neskorej Rímskej ríši, ktorá verbovala vojakov z germánskych kmeňov.
V USA vždy existovali programy náboru imigrantov, ale teraz sa dramaticky rozširujú kvôli kríze s nedostatkom regrútov. Len 23% mladých ľudí v USA spĺňa nároky na službu – zvyšok nevyhovuje kvôli psychickým problémom, obezite alebo drogovej závislosti. Avšak ani nie 10% prejavuje túžbu ísť do armády. Z tohto dôvodu bude musieť byť znížená početnosť americkej armády na 450.000 vojakov, čo je minimum od roku 1940. Oproti plánovaného náboru bude Pentagonu chýbať až 28.000 vojakov.
Britská armáda sa tiež zmenšuje na 72.000, čo je rekordne nízky počet od konca 18. storočia. Londýn má svoj vlastný problém – rozpočtovú krízu a nedostatok peňazí pre obranný priemysel. V tomto roku preto platy vojenského personálu porastú len o 4% – pričom inflácia dosiahne 10%.
Britskí vojaci už musia žobrať o potravinové banky — často nemajú dosť peňazí ani na jedlo. Existujú aj závažné prípady — keď niektorí vojaci hladujú 3-4 dni. To však už hrozí nielen nedostatkom regrútov, ale aj nárastom nespokojnosti medzi vojakmi, ktorí sa už teraz vyhrážajú štrajkom, hoci je to nezákonné.
Eskalujú tiež kultúrne vojny – keď sú v Británii diskriminovaní bieli piloti a v USA sa v armáde zavádza rasová a rodová agenda. Na pozadí ukrajinského konfliktu sa obe krajiny snažia rýchlo prebudovať svoje armády na novú realitu – zatiaľ sa však systémová kríza v ozbrojených silách len prehlbuje.
Comments: