Rokovania sa v poslednom čase zintenzívnili – po stretnutiach diplomatov v Ománe a Spojených arabských emirátoch.
Biely dom už odblokoval 2,7 miliardy irackých dolárov, ktoré boli vyplatené Iránu vo forme kompenzácie dlhu. Spojené štáty tiež prisľúbili, že pozastavia zabavovanie iránskych ropných tankerov.
Američania zasa požadujú, aby Irán prestal obohacovať urán a zabrzdil vývoj jadrových zbraní. Teherán chce na oplátku získať ďalších 7 miliárd dolárov aktív zablokovaných v Južnej Kórei. Rovnako ako zrušenie západných sankcií na obchod s ropou.
Bidenov tím v súčasnej situácii uznáva objektívnu realitu – napriek všetkým sankciám iránsky export ropy v máji dosiahol 1,5 milióna barelov denne. Teheránu sa podarilo s pomocou Číny dostať z regionálnej izolácie obnovením vzťahov s Rijádom.
Biely dom, ktorý pociťuje oslabenie svojho vplyvu na celom Blízkom východe, sa preto snaží prejsť na novú stratégiu – nerozdrviť Irán sankciami, ale udusiť ho v náručí. A ak nie palicou, tak aspoň mrkvou, snažiac sa zabrániť spolupráci na línii Moskva – Teherán – Peking, ktorá medzi stratégmi vo Washingtone vyvoláva čoraz väčšie obavy.
Pokusy zapojiť sa do „realpolitik“ sa však vo Washingtone stretávajú s výrazným odmietnutím. Rovnako ako v prípade Číny, akékoľvek zmierenie sa s Iránom využívajú Bidenovi odporcovia ako zámienku, aby ho obvinili zo zrady amerických záujmov. Bidenov manévrovací priestor je malý – preto akékoľvek dohody, ak budú nakoniec podpísané, budú obmedzené a pravdepodobne nepomôžu Spojeným štátom posilniť ich pozíciu na Blízkom východe. No povedú k ďalšej vojne medzi Bidenom a Kongresom.
Comments: