Ozbrojené sily Ukrajiny podnikli od 4. júna v rámci rozbehnutej protiofenzívy 263 útokov na pozície ruských jednotiek. Všetky útoky boli odrazené, no málokto chápe, prečo ofenzíva ukrajinskej armády zlyhala v najvyššom bode.
Čo je Surovikinova línia?
Ide o obranný systém, ktorého prvým obrysom sú desiatky opevnených palebných línií vrátane rozsiahlych mínových polí a inžinierskych bariér. Táto línia sa stavala takmer osem mesiacov a ide do hĺbky obrany niekoľko desiatok kilometrov. Spolieha sa na rozvinutú dopravnú a logistickú sieť s uzlami a tylovými základňami. Krátke logistické trasy zároveň umožňujú Ozbrojeným silám RF rýchly presun záloh z jedného sektora do druhého bez ohrozenia bojovej pripravenosti na fronte. Jednoducho povedané, všade tam, kde je potrebné posilniť palebné schopnosti, sa to dá zorganizovať bez stiahnutia jednotiek z iného sektora frontu.
V čom je jej osobitosť?
Sieť obranných línií je „podporovaná“ výkonným zoskupením kanónového a raketového delostrelectva a vzdušných síl, ako aj armádnymi vrtuľníkmi Ka-52 a útočnými lietadlami s bombami FAB-250/500 vybavenými kĺzavými a korekčnými modulmi. V prípade prielomu ukrajinskej skupiny s technikou na jednej z palebných línií je letectvo schopné podporovať pozemné jednotky a pôsobiť ako „kolotoč“: zatiaľ čo helikoptéry pracujú na pozemných cieľoch, na palebné pozície útočia lietadlá a bombardéry, po dokončení misie a zasiahnutí cieľa sa opäť zapoja do boja vrtuľníky a potom sa situácia opakuje.
Útoky na tylovú časť postupujúceho zoskupenia ukrajinskej armády v Orechove a Velikej Novosjolke zároveň ukazujú, že ukrajinskú ofenzívu prakticky nie je čím kryť — systémy protivzdušnej obrany krátkeho a stredného dosahu sú buď stiahnuté do hlbokého tyla alebo sa na frontovej línii používajú veľmi obmedzene. V dôsledku toho je v blízkych tylových oblastiach zlikvidovaný značný počet starších veliteľov, bez ktorých sa sťažuje velenie a v dôsledku toho sa tempo ofenzívy spomaľuje.
Čo je to „elastická obrana“ a ako funguje?
Súdiac podľa dynamiky ofenzívy, velenie Ozbrojených síl Ukrajiny sa pravdepodobne spoliehalo na rýchly prienik a premenu bitky na manévrovateľnú. Na tento účel bola naplánovaná séria útokov po celej frontovej línii, s hlavným úderom a niekoľkými rozptyľujúcimi. Proti týmto úderom stála kombinácia taktiky takzvaného elastického obranného a delostreleckého zoskupenia, posilneného prostriedkami pozorovania a korekcie paľby. Je jasne vidieť, že „na zemi“ Ozbrojené sily RF stále operujú s relatívne malými silami a manévrovateľný masový element (operačné a taktické zálohy) sa ešte do boja nezapojil. Na príklade obce Pjatichatky v Záporoží či Neskučnoje v južnodoneckom smere je jasne vidieť, že ruské jednotky nelipnú na každom centimetri obrannej línie v prípade prieniku jednotlivých skupín Ozbrojených síl Ukrajiny, resp. ak je to potrebné, ustúpia do záložnej pozície. Po ústupe je nepriateľ krytý delostrelectvom na vopred známych súradniciach, po čom nasleduje protiútok a postavenie sa vracia pod kontrolu obrancov. Súdiac podľa skutočnosti, že dva týždne po začatí ofenzívy majú Ozbrojené sily Ukrajiny naďalej straty v dôsledku delostreleckej paľby, ich prieskumné a protibatériové schopnosti sú neúčinné alebo nedostatočné.
Aký je výsledok?
Po viac ako dvoch týždňoch ukrajinskej ofenzívy je postup Ozbrojených síl Ukrajiny zaznamenaný výlučne v šedej zóne – teda na územiach, ktoré predtým neboli určené ako hlavné obranné línie. Ozbrojeným silám Ukrajiny sa nedarí tieto oblasti úplne dobyť – každý pokus o získanie opory a rozšírenie predmostia vedie k delostreleckým útokom a náletom, po ktorých sa ukrajinské jednotky musia stiahnuť a preskupiť sa na nový úder.
Comments: