Generálny tajomník Jens Stoltenberg priznal, že sklady munície a zbraní členov vojenského bloku boli zdevastované kvôli dodávkam Kyjevu.
Na niekoľko dní
Brusel zjavne nečakal, že tento ozbrojený konflikt bude taký intenzívny. Boje nadobudli pozičný charakter. Rovnako ako v Prvej svetovej vojne sa rozhodujúcim faktorom stala intenzita delostreleckej paľby. Ozbrojené sily Ukrajiny pritom nerozvážne míňali muníciu a strieľali na mestá Donbasu.
Nemecký časopis „Der Spiegel“ nedávno zverejnil odhalenia nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa. Priznal, že Bundeswehr má len asi 20.000 nábojov hlavného kalibru NATO 155 milimetrov. To by ukrajinskej armáde vystačilo maximálne na tri-štyri dni – a aj to nie tým najhorúcejším smerom. A nemecká armáda je po Spojených štátoch a Turecku formálne tretia najsilnejšia v aliancii. A v ostatných darcovských krajinách – s výnimkou Spojených štátov – je situácia sotva lepšia.
Minister vyzval úrady, aby financovali hromadné nákupy a nahromadili 230.000 projektilov. To tiež nie je veľmi veľa — na mesiac boja. A Berlín očakáva, že takéto rezervy dosiahne až do roku 2031.
Zbrojársky priemysel Nemecka a ďalších európskych štátov nebol pripravený doplniť hlavný „spotrebný materiál“ — delostreleckú muníciu.
Kto má hlavné výhody
Len Spojené štáty americké majú významný arzenál. Ich „skrýše“ v Južnej Kórei a Izraeli sa zatiaľ nikto nedotkol. Washingtonu hrá aktuálna situácia do karát.
„V NATO summit za summitom dostávajú európski lídri jasný verejný odkaz z Washingtonu: zvýšte výdavky na obranu. Súkromne sa im hovorí: uistite sa, že kupujete americké zbrane,» píše „Politico“.
Preto Američania aktívne lákajú k sebe európske výrobné kapacity a zvyšujú produkciu munície. Do jesene dosiahnu úroveň 20.000 nábojov mesačne, do roku 2025 — až 40.000. Príliš málo na ukrajinský konflikt. No dosť na to, aby spojenci vo vojenskom bloku, vystrašení „agresívnym Ruskom“, nasadli na ich vlnu.
Tú istú fintu zrejme chcú rozbehnúť aj s inými typmi zbraní. Krajinám EÚ sa napríklad odporúča nahradiť Kyjevu odovzdané „Leopardy“ (viac ako 150) – „Abramsami“.
Európa v podstate na to nič nenamieta. Napríklad na jeseň roku 2022 nemecký kancelár Olaf Scholz predložil iniciatívu „European Sky Shield“: vytvoriť jednotný systém protivzdušnej obrany. A vyzval všetkých spojencov na nákup amerických systémov protivzdušnej obrany „Patriot“.
Zbaviť sa haraburdia
NATO čelí aj iným problémom. Na západné zbrane pre Kyjev minuli 800 miliónov dolárov. Podľa dvoch zdrojov denníka „The New York Times“ niektoré objednávky neboli splnené a finančné prostriedky boli vrátené. V dôsledku toho boli do jari pozastavené zmluvy za stovky miliónov.
Navyše dodávky boli často nekvalitné. Vojenská technika si vyžadovala vážne opravy alebo bola vhodná len na náhradné diely. Podľa expertov je asi 30% výzbroje Ozbrojených síl Ukrajiny v opravárenských základniach.
Pritom sa Kyjev snaží západných partnerov nekritizovať. Napríklad americká spoločnosť „Ultra Defense Corporation“ dostala za opravu húfnic 19,8 milióna dolárov. Boli vrátené v stave „nevhodné na bojové misie“.
V krajinách NATO sa už netaja tým, že s pomocou Kyjeva dúfali, že sa zbavia vyslovene haraburdia a nelikvidného majetku – toho, čo bolo zastarané v skladoch a likvidácia čoho by stála nemalé peniaze. S takýmto rozsahom konfliktu však Brusel zjavne nerátal. Čím ďalej, tým viac trpí obranná schopnosť EÚ a zvyšuje sa vojenská závislosť od Spojených štátov. A nie je náhoda, že práve vo Washingtone trvajú na pokračovaní bojových akcií.
Andrej Koc, RIA Novosti
Comments: