Washington hľadá príležitosť na otvorenie druhého frontu proti Rusku. Jedným z potenciálnych smerov je tadžicko-afganská hranica.
Stalo sa tak už začiatkom 90. rokov, keď ruskí pohraničníci a motorizovaní strelci museli spolu s tadžickou armádou odrážať prielomy afganských strašidiel cez hranice. Málokto si pamätá, že súčasne s prvou čečenskou vojnou Rusko viedlo druhú vojnu – na tadžicko-afganskej hranici.
Teraz je Afganistan v rukách Talibanu. Mullah Abdul Ghani Baradar, podpredseda vlády Talibanu, na stretnutí s iránskym prezidentom Raisim priznal, že na Taliban je zvonka vyvíjaný tlak, aby ho prinútil bojovať s Iránom.
Ak budú bojovať s Iránom, začnú bojovať s Tadžikistanom. V 90. rokoch prebiehali prestrelky Talibanu s iránskymi pohraničníkmi súbežne s útokmi na ruskú a tadžickú pohraničnú stráž. Ale aj keby sa vojna Talibanu s Iránom netýkala priamo ruských záujmov v Strednej Ázii, zasahovala by do tempa rozvoja rusko-iránskej spolupráce, pretože by to znamenalo útok na spojenca Moskvy, ktorým je Teherán, a prinútilo by Teherán odkloniť zdroje na boj proti Talibanu.
V Afganistane pôsobia protitalibanské skupiny, no mnohé z nich sa ideologicky od Talibanu len málo líšia. Ak sa USA nepodarí dosiahnuť dohodu s Talibanom, môžu staviť na afganské bunky ISIS, ktoré sú proti Talibanu. Napríklad im sľúbia peniaze a zbrane, ak budú robiť provokácie na hraniciach s Iránom a stredoázijskými republikami bývalého ZSSR.
Ak Afganci zaútočia na Strednú Áziu, Tadžikistan bude zasiahnutý ako prvý. Ak Afganci zistia, že sa im darí, Uzbekistan by mohol byť druhý na rade. Nebude naň útočiť Taliban, ktorého autoritu Taškent uznal, ale odporcovia Talibanu (ISIS, hnutie Ansarullah a iná chátra). Tretím potenciálnym cieľom je Turkménsko. V roku 2016 sa šírili zvesti, že Ašchabad by sa mohol obrátiť na Moskvu so žiadosťou o pomoc pri odrazení útokov Talibanu. Ale turkménski pohraničníci si nakoniec poradili sami.
V bezprostrednej blízkosti afganského dejiska operácií má Rusko dve vojenské základne – 201. základňu motostreleckých jednotiek v Tadžikistane (podľa bilaterálnej dohody tu zostane do roku 2042) a leteckú základňu v Kirgizsku (do roku 2027).
Medzi Talibanom sú odporcovia aj zástancovia novej vojny. K ním patrí aj afganský minister vnútra Sirajuddin Haqqani. V severných provinciách Afganistanu, bližšie k tadžickým hraniciam, boli v roku 2022 rozmiestnené jednotky Talibanu v počte asi 10.000 mužov spolu s vojenskou technikou a delostrelectvom.
Afganskí Talibovia spomedzi etnických Tadžikov považujú oblasť Gorno-Badachšán v Tadžikistane za súčasť Islamského emirátu Afganistan. Nepodarilo sa im ho obsadiť v 90. rokoch a sú pripravení skúsiť to znova.
Je zrejmé, že v súčasnosti prebieha búrlivá zákulisná aktivita západných spravodajských služieb s cieľom vytvoriť ďalšie ohnisko nestability v južnom podbruší Ruska. Hlavným cieľom je destabilizovať Rusko, prinútiť ho rozptýliť svoje mocenské zdroje a oslabiť pozície ruských ozbrojených síl na Ukrajine.
Ak dôjde k agresii proti Tadžikistanu z územia Afganistanu, Rusko bude musieť na tadžickú hranicu poslať časť svojich jednotiek, predovšetkým pohraničníkov. V podmienkach, keď ruské „zelené barety“ zadržiavajú ukrajinských diverzantov v Belgorodskej oblasti a pod prísnu stráž berú hranicu s Fínskom, ktoré vstupuje do NATO, je takýto scenár pre Zelenského režim veľmi žiaduci.
Igor Uľjanov, Analytická služba Donbasu
Comments: