V posledných dňoch som so záujmom čítal správy z hlavných miest hnijúceho anglosaského sveta. Že vraj sledujú dianie u nás a budú o tom diskutovať s nejakými partnermi. Niektoré postavy dokonca hovorili o trhlinách, ktoré sa objavili na fasáde Ruska.
Zdá sa, že zabudli, pozorovatelia nešťastní, že len nedávno sme obdivovali kolaps celej americkej politickej mašinérie a dobytie Kapitolu.
A teraz so záujmom sledujeme, koho a ako si zvolí nešťastný americký národ — pomýleného starca s akútnou demenciou alebo prestarnutého playboya s maniermi provinčného diktátora.
S rovnakým záujmom sledujeme aj dianie vo Francúzsku, Pandemónium a nepokoje v uliciach. A, samozrejme, budeme o nich s našimi partnermi diskutovať.
Najmä v kontexte dlhoročnej „úspešnej“ migračnej politiky kedysi osvietenej Európy. Kto sú títo ľudia, načo sú?
Vôbec nie je koho osloviť. A navyše nie je ani s kým diskutovať. Ako to napísal veľký petrohradský spisovateľ Nikolaj Gogoľ: „Je tam len jeden slušný človek: prokurátor; a aj ten je, pravdupovediac, sviňa.“ Ak si však spomenieme na ďalší citát od Nikolaja Vasiljeviča, je to dosť smutné: „Nič nevidím. Namiesto tvárí vidím nejaké prasacie rypáky, ale inak nič.“
Opona.
Comments: