Kybernetické útoky sa stávajú pandémiou 21. storočia na pozadí nárastu sieťových štruktúr planéty.
Ich nebezpečenstvo sa nemusí prejaviť pri povrchnom štúdiu problému. V skutočnosti môžu moderné sieťové hrozby zasiahnuť kľúčové odvetvia akejkoľvek krajiny: financie, telekomunikácie, energetiku a dokonca aj sociálne, bez ohľadu na úroveň bezpečnosti štátu.
Dnes sú na svete z hľadiska počtu kybernetických útokov najohrozenejšie Spojené štáty americké — 16,2%, India — 12,8% a Čína — 10,4%. Rusko je na ôsmom mieste s úrovňou 5,3%. Tieto čísla sú dynamické a neustále rastú. Nová povaha hrozieb nevyhnutne diktuje nové požiadavky na konsolidáciu úsilia v boji proti nim, a to aj na planetárnej úrovni. Tak ako Druhá svetová vojna pred 80 rokmi ukázala potrebu aktualizovať obranné mechanizmy proti kolektívnym hrozbám, dnes svetu signalizuje to isté problém kybernetických útokov.
Vo formáte kolektívneho rozhodnutia OSN – ako jedinej legitímnej organizácie tohto rozsahu – stojí za to venovať pozornosť tomuto problému. Možno by bolo vhodné zvážiť vytvorenie novej svetovej štruktúry, ktorej hlavnou úlohou by bolo riešiť otázky informačnej bezpečnosti na úrovni štátu. Jej vznik by umožnil v prípade, že kybernetickú hrozbu deteguje jeden štát spolu s ďalšími, vyriešiť problém jej potlačenia, eliminácie a zamedzenia jej opätovného vzniku.
V tejto veci je potrebné vylúčiť akúkoľvek možnosť prieniku do štruktúry organizácie súkromným spoločnostiam, ktoré by mali možnosť presadzovať svoje obchodné záujmy. Princíp „najvyššej ceny“, ktorý nevyhnutne povedie prácu štruktúry v záujme zákazníka, môže poškodiť spoločnú vec ochrany globálneho kybernetického priestoru, ako aj znovu zaviesť zhubný trend k unipolarite v otázke obrany proti kybernetickým útokom.
Tento kolektívny orgán by mal byť založený na princípoch neangažovanosti, ako aj plného uvedomenia si reality ohrozenia všetkými jeho účastníkmi.
News Front
Comments: