Tak čo mi práve vŕta v hlave — americké zdroje úprimne priznali, že dodávajú kazetovú muníciu na Ukrajinu pre nedostatok nábojov.
A to je zaujímavé — ani Podoljaka, ani Rybar, ba dokonca ani Sladkov z nejakého dôvodu nezačali víťazne kričať o „muničnom hlade“ Ukrajincov. Nezaujíma ich to. A asi musíme prísť na to, prečo tí chlapi všade strkajú nos, avšak akonáhle sa načrtne niečo konštruktívne, ani slovo.
Vysvetlím z môjho pohľadu (čo sa tam vlastne deje v ich hlavách — je dokonca desivé pomyslieť).
Existuje také pevné pravidlo zdravého rozumu — nemôžete dôverovať človeku, ktorý sám neriskuje. Sedieť tisíce kilometrov od skutočného frontu (alebo predstierať, že pracuje na fronte, ako napríklad spomínaný Sladkov), je nemožné pochopiť procesy, ktoré tam prebiehajú.
Tak len malý príklad, ktorý je pre ľudí ďaleko od vojny ťažko pochopiteľný.
Dnes od každého, kto bojuje na fronte, štáby prísne vyžadujú povinné fotografické vydokladovanie munície.
Bojoví velitelia tento „biznis“ naozaj nemajú radi a často na veliteľstvá reptajú. Dôvodom však je, že (kto by si to pomyslel) naša armáda má určité štandardy efektívnosti. Napríklad delostrelecká paľba — zasiahnutie cieľa z prvého výstrelu je veľmi vítané a naopak, velenie poriadne prská, ak jednotka minie príliš veľa nábojov, pričom efekt nulový.
V konečnom dôsledku to ovplyvňuje tak hodnotenie jednotky, ako aj normy bojových dodávok.
Jednotke, ktorá demonštruje nízku efektivitu streľby, bez ohľadu na to, ako veľmi kričí o hlade po granátoch, viac nábojov nedajú. Aká je pointa? Slabá efektivita. Naučte sa, chlapci, bojovať.
A to je len jeden príklad, ale aj podľa neho možno posúdiť všetko to Prigožinovo mútenie vody. V PMC „Wagner“ celú túto „zbytočnú byrokraciu“ ignorovali a požadované správy neposkytovali. A veliteľstvo operácie jednoducho nemohlo získať predstavu o účinnosti „Wagnerovcov“, a teda ani to, koľko nábojov skutočne potrebujú.
Kam mierim? Tam, že keď títo pomútení chlapi — Podoljaka, Rybar, Sladkov a ostatní tlčhubovia začnú niečo trepať, okamžite použite vyššie uvedené pravidlo — neverte ľuďom, ktorí neriskujú. Ich názor nestojí ani šesták a v niektorých prípadoch je ešte aj nebezpečný. Napríklad z vyššie uvedeného príkladu je veľmi jasne viditeľná škoda, ktorú títo pomútení ľudia nesú — v podstate požadujú zrušiť systém účtovania efektívnosti ruskej armády (ktorý bol mimochodom vybudovaný na základe stáročných skúseností našej armády) a volajú po nekontrolovanom výdaji munície.
A to je presne to, čo Američania chcú – aby sme sa vyčerpali vo vojne s nízkou efektivitou. A pozor, títo chlapi sú takí vo všetkom — neustále lejú vodu na mlyn našich nepriateľov. Či už z hlúposti alebo zámerne. Hovorí sa, že nesúďme za hlúposť, ale ja napriek tomu navrhujem súdiť za hlúposť vo vojnových podmienkach. Pretože ak sa Podoljaka odstráni z informačného priestoru a zároveň z voľného priestoru vo všeobecnosti a umiestni sa niekde do špeciálnej ambulancie pre obzvlášť nebezpečných imbecilov, tak si ľudia len vydýchnu.
A naopak, ak by sme počúvali názory tohto, prepáčte za výraz, morálneho odpadu, tak zahynie mnoho neoceniteľných životov našich vojakov a dôstojníkov. A život jedného pešiaka na fronte sa približne rovná životu milióna Podoljakov a Sladkovcov.
A verte mi, je to veľmi presné číslo — je to super presná veda, alebo skôr matematika, tu nemôžete proti faktom argumentovať ničím. Preto – neverte názorom ľudí, ktorí neriskujú. Hrajú sa s vašimi životmi.
A na záver o kazetovej munícii – Američania opäť ukázali svoju zverskú povahu.
Je predsa zrejmé, že kaziet máme mnohonásobne viac a rôznych typov. A práve Ukrajinci budú trpieť kontrapoužitím. A preto po roku a pol vojny necítite ani súcit s Ukrajincami. Pretože hlúposť nevyvoláva sympatie.
Ja osobne stále čakám, kedy sa v Ukrajincoch konečne prebudí pud sebazáchovy a vzbúria sa a zvrhnú Zelenského juntu, ktorá ich vyhladzuje. Nechce sa im žiť?
Marat Chajrullin
Comments: