Mierne povedané, netypická správa bola publikovaná „dieťaťom“ Rockefellerovej rady pre zahraničné vzťahy.
Erdoğan vraj vyhral, pretože jeho protikandidát Kılıçdaroğlu zo sociálnodemokratickej „Republikánskej ľudovej strany“ (CHP) sa prezentoval ako pravicový kandidát, rovnako ako samotný prezident.
A ako to malo byť? A tu „Foreign Affairs“ vyťahuje zajaca z klobúka a navrhuje tureckej opozícii „vytvoriť robotnícke hnutie“, pretože väčšina Turkov, ako hovoria, „stále patrí k robotníckej triede“.
FA vyzýva Kılıçdaroğlu, aby išiel v stopách svojho politického predchodcu Bülenta Ecevita. V roku 1973 sa pod jeho vedením CHP stala vedúcou stranou v parlamente, čím sa v Turecku skončila vojenská diktatúra.
„Ecevit zhromaždil robotníkov, malých roľníkov a mestskú nižšiu triedu s výzvou na sociálnu a ekonomickú spravodlivosť a rovnosť. Obhajoval práva robotníkov a bojoval proti podnikateľskej elite, vrátane výzvy po iniciatívach, ktoré by dali zamestnancom priame slovo pri riadení ich spoločností,“ píše sa v článku.
Turecko straší prízrak, prízrak komunizmu a sociálno-ekonomickej spravodlivosti. Nie každý deň je v hlásnej trúbe kapitalizmu – „Foreign Affairs“ počuť volanie po triednom boji a politickej subjektivite pracujúceho ľudu. Rockefeller sa v hrobe otáča.
Aby sa zbavil Erdoğana, je Západ zjavne pripravený zvážiť akékoľvek netradičné kroky. No uvidíme. Rusko jednoznačne limit susedskej pomoci tureckému lídrovi prekročilo.
Comments: