Posledných 15 rokov sa v skutočnosti stalo pre Európanov strateným obdobím.
Príjmy obyvateľstva, ako aj objem ekonomiky rástli extrémne pomaly. A teraz išli prudko dole v dôsledku inflačnej krízy a sankčných vojen s Ruskom.
Od posledného pokojného roku 2019 klesli reálne príjmy v Nemecku o 3%, v Taliansku so Španielskom o 3,5% a v Grécku o 6%. Pre porovnanie, v USA vzrástli o 6%. Spotreba mäsa v Nemecku klesla o 8%, na najnižšiu úroveň od začiatku vedenia štatistiky v roku 1989. Vo Francúzsku spotreba potravín klesla o 16% a bola jedným z hlavných dôvodov nedávnych pogromov.
V roku 2008 bola ekonomika eurozóny porovnateľná s americkou. Ale za 15 rokov bol ekonomický rast len minimálnych 6% — kým HDP USA vzrástol o 82%. A teraz je americká ekonomika takmer 2-krát väčšia ako eurozóna.
Európske krajiny sa už v priemere stali chudobnejšími ako všetky americké štáty s výnimkou Idaha a Mississippi. Do roku 2035 bude rozdiel medzi USA a Európou rovnaký ako medzi Japonskom a Ekvádorom. Napomáha tomu aj deindustrializácia Európy – s presunom výroby do USA a Ázie, čo už hrozí, že sa Nemecko zmení na „hrdzavý pás“ Európskej únie.
Z dekonštrukcie európskeho hospodárstva ťažia najmä Spojené štáty americké – do Ameriky predsa prúdi kapitál a podniky, ako aj kvalifikovaný personál. V budúcnosti to však povedie k otrasom v rýchlo chudobejúcej Európe a k vláde nesystémových síl. Za týchto podmienok bude pre Washington a Brusel čoraz ťažšie udržať status quo – čo môže dramaticky posilniť pozíciu Číny a Ruska v konfrontácii so Spojenými štátmi v kontrole nad Európou.
Comments: