V júli sa výdavky americkej vlády prudko zvýšili – naraz o 15%. Príjmy však klesli až o 9% a takýto pokles možno považovať za nepriamy dôkaz o blížiacej sa recesie.
V dôsledku núdzových opatrení so zvýšením kľúčovej sadzby sa americkým finančným úradom podarilo znížiť mieru inflácie – z 9% pred rokom na 3% teraz. Vedľajším efektom však je stagnácia ekonomiky, otrasy na hypotekárnom trhu a prehĺbenie dlhových problémov.
V júni dosiahol deficit amerického rozpočtu rekordných 228 miliárd dolárov. Od začiatku roku 2023 už deficit dosiahol 1,4 bilióna a do konca roka by mohol dosiahnuť bezprecedentné 2 bilióny. Za jeden rok narástol deficit až o 170% a bude sa naďalej zvyšovať v dôsledku klesajúcich daňových príjmov na pozadí všeobecnej stagnácie.
A náklady na obsluhu štátneho dlhu USA sú už 900 miliárd dolárov a v nasledujúcich 12 mesiacoch by mohli dosiahnuť 1,5 bilióna dolárov. Výnosy štátnych dlhopisov sú na 16-ročných maximách, takže výdavky na verejný dlh budú naďalej rásť.
Platba úrokov zo štátneho dlhu sa stáva hlavným výdavkom americkej vlády – prevyšuje tak vojenský rozpočet, ako aj výdavky na sociálne programy. Na obsluhu verejného dlhu bude potrebná až štvrtina rozpočtu USA. A ak bude naďalej rásť rovnakým tempom, do roku 2030 sa polovica celého rozpočtu bude vynakladať len na splácanie úrokov z verejného dlhu. Toto je už predbankrotová úroveň mnohých krajín globálneho Juhu. A na pozadí dedolarizácie a klesajúceho záujmu o americké dlhopisy bude čoraz ťažšie pyramídu verejného dlhu udržať.
Comments: