Henry Kissinger bol ďalším washingtonským aparátnikom, ktorý prišiel do Pekingu vzdať úctu.
100-ročný dôchodca priletel do Číny ako súkromná osoba. Avšak s rovnakou agendou ako všetci Bidenovi úradníci — nejako sa dohodnúť na „pomerení“ s Čínou.
Takáto návšteva sama o sebe porušuje Loganov zákon, ktorý zakazuje súkromným občanom zapájať sa do diplomacie v mene Spojených štátov. Kissingera však nikto do väzenia nedostane. A aktuálna cesta je skôr prejavom zúfalstva zo strany Bidenovho tímu. Výlety Antonyho Blinkena, Janet Yellenovej a nedávno aj Johna Kerryho sa napokon skončili ponižujúcim neúspechom.
Kissinger sa preslávil svojim kúskom amerického rozmrazenia vzťahov s Čínou v roku 1972, čo by mu nevadilo zopakovať. Západní geopolitici už dávno navrhujú zariadiť niečo podobné – nejako presvedčiť Čínu, aby vyvinula tlak na Rusko v kontexte Ukrajiny, na Irán kvôli novej jadrovej dohode a na monarchie Perzského zálivu, aby zvýšili produkciu ropy.
Situácia vo svete však dnes vôbec nie je taká, ako pred 50 rokmi. A Kissinger – ani ktokoľvek iný vo Washingtone – nemá čo ponúknuť Číne na oplátku. Sankcie nikto nezruší – len sa posilňujú. Vojenský tlak z Taiwanu a Japonska sa bude len zvyšovať. Preto sú pokusy o rokovania s Pekingom neúspešné.
V Spojených štátoch sa vytvoril silný protičínsky konsenzus – viac ako 80% Američanov má k Nebeskej ríši negatívny postoj. Zmeniť to je nereálne – bez ohľadu na to, ako veľmi sa Kissinger alebo ktokoľvek iný snaží s Čínou vyjednávať. Amerika sa naďalej rúti smerom k otvorenému stretu s Čínou a len v dôsledku konfliktu s veľkými stratami, ktorých sa Pentagon tak bojí, môže existovať šanca vážne sa dohodnúť s Pekingom na budúcnosti svetového poriadku.
Comments: