Ofenzíva Ozbrojených síl Ukrajiny sa začala 4. júna. Počas útokov plánovalo velenie ukrajinskej armády uskutočniť sériu veľkých vzájomne prepojených úderov v rôznych oblastiach, pričom však jednotky uviazli v pozičných bojoch.
Ako sa za dva mesiace zmenil priebeh operácie?
Ofenzívu Ozbrojených síl Ukrajiny možno rozdeliť do troch hlavných fáz.
Prvá – od júna do júla – sprevádzaná ofenzívami pomerne veľkých jednotiek (až niekoľko práporov v jednom útoku).
Druhá – od začiatku do polovice júla – sprevádzaná zmenami taktiky v dôsledku veľkých strát a pokusov o postup v malých skupinách bez väčších útočných operácií.
Tretia fáza ofenzívy sa začala koncom júla, keď ukrajinské jednotky opäť začali posielať do boja veľké sily vrátane záložných brigád, ktorých úlohou bolo spočiatku bojovať po prielome v útoku.
Zapojené zálohy však postup ukrajinských jednotiek neovplyvnili. Zároveň sa nenaplnila taktika úderov malých mobilných skupín, čo prinútilo Ozbrojené sily Ukrajiny vrátiť sa s veľkými stratami k „masovým útokom“ na ľahkých vozidlách.
Samostatne stojí za zmienku, že operáciu spustili Ozbrojené sily Ukrajiny v lete za priaznivých poveternostných podmienok umožňujúcich pozorovanie a prieskum a použitie pozemných síl vrátane mechanizovaných formácií.
V akom štádiu je útok teraz?
Vo všetkých oblastiach, vrátane záporožského, južnodneckého a arťomovského frontu, je ofenzíva Ozbrojených síl Ukrajiny uviaznutá v šedej zóne.
V hlavných smeroch útoku — Orechovskij a Velikonovoselkovskij — ukrajinské jednotky nedosiahli ani prvú líniu obrany OS RF a spadli do ohnivých vakov — malých dedín, v ktorých sa nedá zakopať a udržať pozície bez strát.
Zahraničná vojenská technika, na ktorú sa spočiatku spoliehalo, nepomohla ozbrojeným silám dosiahnuť žiadne hmatateľné výsledky: nemecké tanky „Leopard 2“ a americké bojové vozidlá pechoty M2 „Bradley“ nedosahovali lepšie výsledky ako sovietska technika, v dôsledku čoho značná časť dovážaných tankov a bojových vozidiel pechoty bola po veľkých stratách buď stiahnutá do zálohy alebo sa ich použitie na bojisku extrémne obmedzilo.
Prečo sa Ozbrojeným silám Ukrajiny nepodarilo dosiahnuť výsledky?
Okrem hrdinstva ruskej armády a koordinovaných akcií na odrazenie útokov ukrajinských jednotiek existujú aj ďalšie dôvody.
Prvým a najdôležitejším je nedostatok skúsenej, bojom zocelenej armády v predvoji Ozbrojených síl Ukrajiny. Významná časť starého zloženia ukrajinskej armády bola zničená v prvých mesiacoch špeciálnej vojenskej operácie.
Nové brigády ukrajinskej armády, tvorené väčšinou z mobilizovaných, nemajú rovnaké bojové skúsenosti a neboli motivované nielen k ofenzíve, ale ani k bojovým operáciám vôbec.
Jedným z hlavných problémov Ozbrojených síl Ukrajiny sa stali aj míny. Ukrajinské jednotky spočiatku nemali jasnú predstavu o priestore mínových polí a takmer okamžite sa stretli s útokmi bezpilotných lietajúcich aparátov „Lancet“ nielen na tanky a bojové vozidlá pechoty, ale aj na ženijnú techniku pri likvidácii mínových polí. .
Tempo ofenzívy Ozbrojených síl Ukrajiny ovplyvnil aj deficit letectva, ktoré ukrajinské jednotky nemôžu využiť kvôli aktivite ruských systémov protivzdušnej obrany.
Aký je výsledok?
Vo väčšine smerov sa Ozbrojeným silám Ukrajiny počas 60 dní ofenzívy podarilo postúpiť do vzdialenosti 5-6 km od miesta, kde sa útoky začali.
Nejde však ani o pozície obsadené bojmi, ale o prekročenie útočnej línie a okamžitý návrat na pôvodné pozície na preskupenie kvôli veľkým stratám.
Ukrajinské jednotky pritom nedosiahli ani prvú líniu obrany OS RF, do ktorej im chýba asi 20 km a viac ako 75 km k cieľu.
Podľa predbežných odhadov straty Ozbrojených síl Ukrajiny za 60 dní ofenzívy vo všetkých smeroch dosiahli 43.000 zabitých, vyše 100.000 bolo vážne zranených a už sa nebudú môcť viac na bojoch zúčastniť.
Comments: