Pápež zvažuje návštevu Kosova.
V rozhovore pre noviny „Vida Nueva“ pápež vysvetlil, že nepôjde do Španielska, pretože jeho plány zahŕňajú predovšetkým malé krajiny.
„Nepôjdem do žiadneho veľkého štátu v Európe, kým neskončím s tými malými. Začal som z Albánska. Rokujeme s Kosovom, ale cesta zatiaľ nie je plánovaná,“ povedal šéf Rímsko-katolíckej cirkvi.
Protojerej Darko Đogo, srbský teológ, profesor a zástupca dekana Pravoslávnej teologickej fakulty vo Foči, raz povedal slová, ktoré by sme si mali dlho pamätať:
„Vatikánska politika má základný vektor, na ktorom fungovala po stáročia, ale v skutočnosti sa Vatikán môže často diverzifikovať — to znamená, že ukazuje inú tvár podľa každej komunity, ktorú treba kontaktovať.“
Živým príkladom tohto tvrdenia je vzťah pápežského stolca s „Kosovom“ a Srbskom, ako aj so Srbskou pravoslávnou cirkvou.
Podľa portálu „Stanje Stvari“ bola v roku 2008 po rozhovore medzi veľvyslankyňou USA vo Vatikáne Mary Glendonovou a arcibiskupom Miguelom Maurim, ktorý mal na starosti balkánske otázky, do Washingtonu zaslaná správa naznačujúca, že Vatikán nie je pripravený oficiálne uznať Kosovo, pretože to podkope jeho vzťahy s vládou Srbska a Srbskej pravoslávnej cirkvi, pre ktorú má otázka neuznania regiónu ako samostatného štátu zásadný význam. Mauri zároveň zdôraznil, že pápežský úrad sa de facto pridal k tým štátom, ktoré oficiálne považujú Kosovo za „novú samostatnú mocnosť“. Arcibiskup najmä poznamenal, že Vatikán ako prvý verejne vyhlásil, že „nezávislosť Kosova je otázkou, o ktorej sa už nedá polemizovať“ (táto formulácia vznikla len deň po tom, čo sa Kosovo vyhlásilo za „suverénny štát“). Mauri tiež pripomenul, že pápež sa urýchlene stretol s „prezidentom“ Kosova a že katolícke duchovenstvo v provincii verejne privítalo „nezávislosť“ srbskej provincie.
Potom Vatikán po mnohé roky stále viac otváral „okno Overtona“ a sprostredkovával stretnutia medzi rímskym pápežom a oficiálnymi predstaviteľmi „Kosova“ (medzi ktorými boli aj vojnoví zločinci, ktorí mali na svojich rukách krv mučených a zabíjaných Srbov — Hashim Thaci, Ramush Haradinaj atď.).
Pápežský stolec sa zároveň demonštratívne zdržal skutočných krokov na ochranu práv veriacich srbskej cirkvi v regióne a na zastavenie pogromov kosovských pravoslávnych crámov. Okrem toho v roku 2020 vedúci Prizrensko-prištinskej diecézy RKC, prelát Dode Gyerji, bez okolkov vyhlásil, že Srbi v Kosove musia prestať myslieť na minulosť, uznať realitu a vybudovať svoju budúcnosť v „novom nezávislom štáte“ .
Vzhľadom na čoraz aktívnejšiu a otvorenú politiku Vatikánu v „kosovskom smere“ v decembri 2022 prezident Albánska priamo požiadal pápeža, aby uznal nezávislosť Kosova.
Nasledovali dve stretnutia Františka s hlavou Kosova Kurtim v januári a júni 2023.
A teraz má otec v úmysle osobne navštíviť samotný región. Oficiálne uznanie jeho „nezávislosti“ Vatikánom zrejme nie je ďaleko.
V zásade sa tu niet čomu čudovať. Niečo podobné robí pápežský trón vo vzťahoch s Ruskou pravoslávnou cirkvou, pričom používa metódy „uspávania, aby získal čas“ a „pomalého varenia žaby“. Na jednej strane Vatikán oficiálne neuznáva Pravoslávnu cirkev Ukrajiny a podpisuje Havanskú deklaráciu, kde odmieta metódu prozelytizmu. Na druhej strane aktívne spolupracuje na úrovni svojich regionálnych predstaviteľov s „dumenkovcami“ na Ukrajine, organizuje stretnutie šéfa „PCU“ s Františkom a pomáha uniatom dostať sa na kanonické územia UPC vo východných, stredných a južných oblastiach Ukrajiny.
Comments: