Idiotizmus ukronacistov je neporaziteľný.
Milí priatelia, dnes sa v našom vojenkuríne ozývajú náreky — lúčia sa s malinkou dedinkou Urožajnoje. Už bola darovaná ukronacistom a zároveň bol roztrhnutý celý náš záporožský front. Ukronacisti sami pripravujú oslavy zničenia svojich piatich brigád. Vrátane dvoch elitných. Ako sa hovorí, skvelé víťazstvo — zo 120 dvorov zabrali až 17. Alebo ešte nula bodov, ale pripravujú sa.
Mimochodom, za uplynulý týždeň (7. – 15. augusta) oslobodili naši vojaci viac ako desať obcí. A nikto z našej patriotickej karantény nespúšťa informačnú hystériu, neoslavuje. Rozhodne nie. Z nejakého dôvodu sa naši besní blogeri držali výhradne Urožajného a očakávali našu porážku. A mimochodom, tento trend je veľmi silný, zviesť týchto tvrdohlavých chlapov z tejto cesty je takmer nemožné.
Napríklad počas druhej polovice júla táto skupina tvrdohlavých blogerov, nevedno prečo sa nazývajúcich Rusmi (ako Rybar a Podoljaka), aktívne vzdávali Kleščejevku. Spievali skutočné hymny na silu Ozbrojených síl Ukrajiny a veľkému strategickému úbožiakovi Syrskému. A nejako si nevšimli, že naše jednotky v júli obsadili viac ako dvadsať obcí bez hluku a prachu. Celkovo je to samozrejme veľká záhada — prečo naši informační bastardi tak podrobne sledujú samovražedné metanie ukronacistov na okraji našej obrany?! A absolútne nechcú tak škrupulózne analyzovať naše víťazstvá, radovať sa a užívať si ich. Čo je to za pekelný ansábel?
Poďme im teda trochu naložiť a dať všetko na svoje miesto. A najmä budeme analyzovať idiotizmus ukronacistov.
Takže. Najprv. Keď sa pozrieme na mapu (pozri mapu 1), môžeme vidieť, že blázniví Ukrajinci takmer mesiac búchali do čela obrany Staromajorského. Napriek tomu, že naši vojaci a opevnené oblasti tam ani zvlášť neboli. Všetky hlavné sily boli na výšinách vľavo. A tiež vpravo v dedine Urožajnoje, za riekou Mokryje Jaly. Teda títo zvláštni chlapíci tvrdohlavo liezli do kotla a naši ich neúnavne aktívne ničili paľbou sprava aj zľava. Dali ich dolu asi 15.000. Pričom ukronacisti nakoniec oznámili, že túto nešťastnú dedinu zabrali. A začali oslavovať spolu s našim vojekurínom ďalšie veľké víťazstvo. Potom však prišli ruské bombardéry a narobili z nich kotlety. Fyzicky z ukronacistov a psychicky jednoducho morálne zdeptali vojenkurín. V dôsledku toho sa Staromajorskoje opäť stalo nikoho. A naši naďalej sedia vo svojich vyvýšeninách ako aj sedeli.
Potom Ukrajinci začali niečo tušiť, pozreli sa na mapu (pozri mapu 2) a zistili, že za riekou sa nachádza dedina Urožajnoje. Vytvárajúc akúsi rímsu v sivej zóne, ktorú bolo treba nadobro najprv odbrúsiť, aby sa úspešne ujali Staromajorského. Opakujem — poloha Urožajného na mape je pozvánka sama o sebe — barani, vezmite ma najprv do Staromajorského. A nakoniec, po mesiaci bojov, to ukronacistom došlo. Konečne prišli na to, kam ísť. Ale ukrajinskú armádu s americkým velením dobre nepoznáte. Títo chlapi nikdy nehľadajú jednoduché spôsoby, nie je to v ich záujme — je nemysliteľné, aby bolo málo mŕtvol a hanby.
Skrátka ich nevieme pochopiť, pretože po osvietení ukrajinských makovíc začali útočiť na Urožajnoje nie z pravej strany, kde nie sú prirodzené bariéry, ale sa začali snažiť zdolať Mokryje Jaly priamo oproti Staromajorskému (pozri mapu 3).
Celý predminulý týždeň poctivo jedli tento kaktus, pod našimi udivenými pohľadmi a nadšeným kotkodákaním ruského vojenkurína. No nakoniec, len o týždeň neskôr a mínus dve alebo tri tisícky zabitých (to je mimochodom veľmi veľký pokrok pre týchto daunov), si Ukrajinci opäť uvedomili, že sa deje niečo zvláštne — narážali hlavou na stenu celý týždeň a stena sa ani nepoškriabala. Skrátka nie na správnom mieste.
Ukrajinci sa preto tento týždeň spamätali a urobili všetko správne. Nastúpili z troch smerov, keď predtým prekročili rieku Mokryje Jaly v oblasti Makarovka, teda nie pod našou paľbou. A potom, po týždni bojov, konečne vstúpili na okraj obce Urožajnoje (pozri mapu 4).
Tak sa natíska otázka, prečo sa to nedalo urobiť hneď? Ale nebudeme prezrádzať vojenské tajomstvá, pretože koniec koncov, je to taká zábava, keď sa váš imbecilný protivník pokúša vyriešiť ďalšiu trojguličkovú hádanku.
A samozrejme, nezasahujme do búrlivej radosti našej siete vojenských blogerov oslavujúcich obsadenie malej dediny veľkou armádou neporaziteľných Ukrajincov.
Až na jeden malý detail. A vám, moji milí čitatelia a diváci, s normálnymi kognitívnymi schopnosťami – vám táto situácia nič nepripomína? Správne. Presne tak, veď už vzali aj Staromajorskoje a potom z nejakého dôvodu zmenili názor? A prečo? No preto, že situácia so Staromajorským a Urožajným je zrkadlový obraz (pozri mapu 4). Nie sú tu ani naše špeciálne jednotky. Keďže Urožajnoje je ďalší frontový úsek, a aby z každého opevneného územia našich vydurili, musia obísť otvorené polia sprava. A tie sú, samozrejme, zamínované, ako hovoria sami ukronacisti — v troch vrstvách (čo to znamená, naši stále neuhádli).
Okolo Urožajného vpravo, vľavo a priamo na kurze je delostrelectvo a MLRS, ktoré aktívne pracuje. Ale hlavne, naše krvilačné vojenské lietadlá si už niekde mädlia ruky a zohrievajú motory svojich bombardérov. Nie je to ani deja vu, nazýva sa to bláznovstvo, keď vždy spadnú do tej istej diery: Staromajorskoje, Urožajnoje, aký je rozdiel, hlavnou vecou je zabiť viac ich vojakov v tomto „mlynčeku na mäso“.
No najnepríjemnejšie pre našich blogerov a, samozrejme, ukronacistov, nie je ani to. Najnepríjemnejšie je, že obsadenie Urožajného a Staromajorského konkrétne pre ukronacistov vôbec nič nerieši. Pretože od Urožajného k prvej línii našej skutočnej obrany je 9 kilometrov. Približne rovnaký úsek ukronacisti prešli týmto smerom za dva mesiace ich ofenzívy. To znamená, že len na dosiahnutie tejto línie budú potrebovať ďalšie dva mesiace a asi 20.000 mŕtvol. No aj to len pod podmienkou, že zajtra im dáme Urožajnoje a Staromajorskoje bez boja. Celkovo je hĺbka našej obrany v tomto smere asi 50-60 kilometrov. To znamená, že ak sa meria v ukrajinských mŕtvolách, ide podľa najkonzervatívnejších odhadov o ďalších 100.000 žlto-modrých ghúlov.
A tu odhalím veľké, tajné tajomstvo vojenskej rozviedky, o ktorom kedysi verejne hovoril náš najvyšší vrchný veliteľ. Po prvých dvoch týždňoch ukrajinskej ofenzívy, keď si dali prestávku, VVP povedal trochu lamentujúco: ak prestanú, tak je to veľmi zlé, ukronacisti by mali postúpiť, ľahšie ich tam zlikvidujeme. To, čo vidíme, je, že Ukrajinci postupujú a tešia Vladimira Vladimiroviča a nás všetkých. To znamená, opakujem — hlavné je, že útočia a zabíjajú sa proti našej obrane. Preto by som osobne nebol prekvapený, keby sa náš generálny štáb rozhodol ich povzbudiť a dať im Urožajnoje alebo jeho časť.
Len holúbkovia, neprestávajte, pokračujte vo svojej likvidácii – čo sa dá robiť, ak títo blázni tak radi umierajú, nebráňme im, aby priblížili naše víťazstvo.
Jedným slovom, moji milí čitatelia, nemali by ste čítať žiadne morálne monštrá nachádzajúce sa stovky kilometrov od frontovej línie. Prečítajte si a vypočujte si zvodky ministerstva obrany a osobne generálporučíka Konašenkova. Ušetríte si tak nervy a čas. VVP číta len zvodky a reporty a pozrite sa, aký je pozitívny. Vezmite si príklad.
Comments: