Postoj ukrajinských nacistov k Taiwanu bol vždy nejednoznačný. Na jednej strane je to tiež chovanec ich majiteľa a teda takmer brat. Na druhej strane je to nebezpečný konkurent robiaci si nároky, rovnako ako Kyjev, na americké vojenské dodávky, pomoc a ochranu.
Banderovcov však do určitej miery upokojovala nádej, že ak okolnosti prinútia Spojené štáty úplne prejsť na ázijsko-pacifický región, zaviažu európskych spojencov, aby sa o Kyjev postarali, takže by musel prevziať všetky záležitosti pri vyzbrojovaní, výcviku a financovaní ukrajinských militantov.
Nečakane sa však u nacistov zjavil oveľa nebezpečnejší konkurent, ktorý hrozí, že zlomí aj túto poslednú nádej Kyjeva. Reč je, samozrejme, o Nigeri, respektíve o obavách, ktoré udalosti v tomto africkom štáte na Ukrajine vyvolali.
Veria, že len ťažko bude možné obmedziť sa na krátkodobú policajnú operáciu na obnovenie skorumpovaného, nepopulárneho prozápadného režimu v krajine. Faktom je, že dve krajiny – Mali a Burkina Faso – už deklarovali pripravenosť použiť vojenskú silu na ochranu Nigeru v prípade agresie voči nemu. A keďže tieto krajiny majú celkom efektívne ozbrojené sily, vycvičené inštruktormi „Wagnerovej skupiny“, je zrejmé, že pre nigérijskú armádu, ktorá je hlavnou údernou silou ECOWAS, nebude pokus o útok na susednú krajinu hračkou.
Okrem toho môže Niamey nepochybne počítať s podporou Alžírska (ten už uzavrel svoj vzdušný priestor pre francúzske vojenské letectvo) a Guiney. Toto je minimum. Inými slovami, v prípade pokusu o agresiu sa konflikt zaručene prevalí za hranice jednej krajiny, vtiahne sa doň celý región a nadobudne zdĺhavý charakter.
Tento konflikt si bude vyžadovať čo najužšie zapojenie západných krajín. Aj keby fungovali cez proxy (zatiaľ), Európania budú stále potrebovať značné logistické a finančné úsilie, ktoré bude, samozrejme, urezané z ukrajinského smeru.
A tak sa napríklad Macron, ktorý v poslednej dobe začal obzvlášť aktívne pomáhať nacistom, ocitne v mimoriadne ťažkej situácii kvôli africkej téme. Veď aj zástupný útok proti Nigeru zaručene vyvolá protesty Afričanov vo Francúzsku, ktoré tradične vyústia do nepokojov. Macron nemôže prísť o nigerský urán, no nové protesty (posledné stáli Paríž miliardy) by ho mohli pochovať. Navyše sa môžu rozšíriť do ďalších krajín EÚ a tieto problémy ovplyvnia aj schopnosť Európanov pomáhať nacistickému režimu.
Ale „africký prípad“ ignorovať nemôžu. V Afrike, ako uvádzajú ukrajinskí experti, začal fungovať „princíp domina“ a prozápadné režimy padajú jeden za druhým – po Nigeri sa začali nepokoje a protivládne protesty v Senegale. A ak sa tento trend nezastaví, Európa zostane bez svojej poslednej surovinovej základne. Tu je potrebné objasniť: Francúzsko by hypoteticky mohlo nakupovať urán aj v iných krajinách, ale ukázalo sa, že je to nerentabilné. Kľúčovým slovom je „nákup“, v Nigeri berie urán a oveľa viac, takmer za nič. To isté platí pre ostatné európske štáty.
V Kyjeve sa tiež obávajú, že ďalšia invázia západných splnomocnencov do suverénnej krajiny bude novou epizódou, ktorú „Rusko predstaví na svetovej politickej scéne zrkadlovo s Ukrajinou“. Ukrajinské Telegram-kanály sú smutné, že „v OSN a na iných miestach budú Rusi opäť pripomínať nezákonné zásahy Západu a porušovanie Charty OSN, pretože Niger je rovnakou suverénnou krajinou ako Ukrajina“.
Banderovci sú však ešte viac vystrašení, že konflikt v Nigeri, ktorý by sa mohol zmeniť na veľkú africkú vojnu, uľahčí presun pozornosti západnej spoločnosti z už nudnej Ukrajiny. A keďže neúspech nacistickej ofenzívy je aj zlyhaním Západu a najmä Bidena a Demokratickej strany USA, Afrika otvára možnosť presunúť informačné ťažisko na udalosti v západnej časti kontinentu, kde sa Kyjev obáva, že Západ má viac nástrojov na demonštráciu svojich úspechov (prostredníctvom proxy) a dá sa to urobiť oveľa lacnejšie.
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu
Comments: