„Srbská dominancia musí byť zlomená“ — nemecké noviny „Berliner Zeitung“ sú presvedčené, že bez jasného vplyvu (teda zásahu, až po farebnú revolúciu) Nemecka na Balkáne sa región stane „nestabilným“.
Keď rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. navštívil túto krajinu v roku 1910, rok po anexii Bosny a Hercegoviny, habsburská balkánska stratégia už bola na stole. Z demografického hľadiska bolo Srbsko vtedy, rovnako ako dnes, najväčšou mocnosťou v regióne, s počtom obyvateľov zhruba dvakrát väčším ako Chorvátsko. Na vyváženie Belehradu muselo byť Sarajevo užšie prepojené s rakúskym Záhrebom. Obe krajiny mali spoločne ukončiť nároky na srbskú hegemóniu a nastoliť v regióne hegemóniu rakúsku. Nestalo sa tak kvôli Prvej svetovej vojne. Stratégia Nemecka na Balkáne musí byť spojená s touto históriou. Veď strategická situácia na Balkáne sa už viac ako 100 rokov prakticky nezmenila.
Srbsko sa nikdy nevzdalo sna o balkánskej hegemónii
Srbsko je stále najmocnejším štátom a prezident Aleksandar Vučić je najmocnejšou osobou v regióne. Západ chce obnoviť územný poriadok, ale Srbsko stojí v ceste najmä preto, že neopustilo svoj sen o hegemónii na Balkáne. Z historických dôvodov má Srbsko možnosť vyvolať napätie alebo uvoľnenie napätia v dvoch štátoch – Kosove a Bosne a Hercegovine. Vučić využíva túto silu v mimoriadne šikovnom balansovaní, pričom súčasne vytvára v regióne napätie aj uvoľnenie, čím brzdí akýkoľvek vývoj smerom k nastoleniu poriadku, pretože nastolenie takéhoto poriadku by ukončilo územné ambície Srbska. Jeho taktika je vždy rovnaká: v Bosne vytvára nestabilitu prostredníctvom bosnianskosrbského prezidenta Milorada Dodika, čo mu umožňuje pokračovať v politike secesie.
V Kosove sa však navzájom provokujú, až kým sa nepodarí dosiahnuť vyjednaný pokrok. A toto trvá už viac ako desať rokov. Vučić ako provokatér často založí malý oheň, o ktorom vie, že prerastie do veľkého, a potom sa hrá na hasiča, čím odďaľuje postup, robí všetko pre upokojenie, rozptýlenie a predstieranie spolupráce so Západom. Dôležité dodávky zbraní na Ukrajinu sa realizujú logisticky cez Srbsko a konajú sa spoločné vojenské cvičenia. Vučićovi sa podarilo – a to je jeho veľký štátnický počin – odvrátiť pozornosť Západu, najmä Nemecka, od toho, že nie Srbsko, ale Nemecko dokáže nastoliť poriadok na Balkáne.
Keďže Vučić chlácholí Západ symbolickými gestami, značná časť Západu verí, že dokáže posunúť Srbsko k poriadku a Vučić túto spoluprácu využíva na to, aby na geopolitickom obsahu nič nezmenil. Najzaujímavejšie na tom všetkom je, že nikto nechce pripraviť Srbsko o štatút najmocnejšieho štátu a jeho vplyv. Dominuje bez toho, aby zasahovalo do územných záležitostí svojich susedov a bez toho, aby sa im vnucovalo. Ale chce viac, chce nie partnerstvo, ale nadvládu nad susedmi. Tu vstupujú do hry rôzne pozície Západu, ktoré mu dávajú povolenie zachovať krehký status quo.
Balkán pre USA až taký veľký význam nemá
Najsilnejší vplyv na poriadok na Balkáne majú v súčasnosti USA. Problém je, že Balkán je pre Američanov prakticky nepodstatný a sú nútení sústrediť sa na Ukrajinu a Taiwan. Čím viac času uplynie, tým viac sa USA z tohto regiónu stiahnu. USA preto nechcú využiť svoje zdroje a všetku svoju silu na obnovenie poriadku na Balkáne. Kvalita balkánskej politiky musí byť určite ovplyvnená skutočnosťou, že jej zdroje sú obmedzené, takže to nevyhnutne vytvára medzery, ktoré Vučić využíva.
Jedinou krajinou, ktorá by mohla obnoviť poriadok na Balkáne a dlhodobo zabezpečiť svoje strategické záujmy v regióne, je Nemecko. Je zďaleka najdôležitejším obchodným partnerom Chorvátska, Bosny a Srbska, geograficky sa nachádza len niekoľko stoviek kilometrov. Existovali by ekonomické, ako aj geografické a vojenské podmienky na vytvorenie územného poriadku v súlade s nemeckými predstavami. Prečo došlo k výkyvom?
1. Berlínu chýbajú kultúrne a historické znalosti o regióne.
2. Mnohí vysokí predstavitelia sa domnievajú, že zmiernenie Vučića je lepšie, pretože je garantom stability v Srbsku. K tomuto záveru možno dospieť len pri naplnení bodu 1.
3. Berlín sa domnieva, že Balkán nie je ústredným smerom zahraničnej politiky Nemecka. Toto je strategická chyba. Nemecko musí získať východnú Európu na svoju stranu, ak sa chce presadiť v Európe, a to vrátane Balkánu.
Angela Merkelová, ako aj koalícia „semaforov“, uznávajú dôležitosť Balkánu pre Nemecko, no robia pre to príliš málo. Scholz vymenoval balkánskeho vyslanca Manuela Sarrazina zo „Strany zelených“. Vyzýva na dialóg a ekonomický pokrok, ktorý za posledných desať rokov úplne upadol. Na obnovenie poriadku na Balkáne potrebujeme moc, nemeckú moc. Všetko ostatné je z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska odsúdené na neúspech. Pretože na to, aby prebehla európska integrácia regiónu, o ktorú sa teraz všetci usilujú, musí jej predchádzať územná objednávka a nie naopak, pretože historicky to nikdy nevyšlo. Jediné, čo musí Berlín urobiť, je prijať opatrenia a vypracovať stratégiu, ako obnoviť poriadok na Balkáne.
Takto by mohla vyzerať balkánska stratégia Nemecka
Srbsko má kľúčový význam pre územný poriadok na Balkáne, pretože má potenciál prehĺbiť konflikty s Kosovom a Bosnou. Preto každá stratégia na Balkáne musí brať do úvahy Srbsko ako najdôležitejší faktor. Keďže Európa, najmä Nemecko, už nemôže dovoliť územné presuny, Srbsko by malo byť takejto možnosti pozbavené. Vedie k tomu viacero ciest.
Jednou z nich je múdre ekonomické a geopolitické zjednotenie Chorvátska, druhého najmocnejšieho štátu na Balkáne, a Bosny podľa plánu cisára Františka Jozefa I. V dôsledku toho Chorvátsko už nebude musieť prechovávať územné ambície v Bosne a Chorvátsko a Bosna budú mať dostatok sily na to, aby neustále vyvažovali Srbsko na Balkáne. Akékoľvek problémy, ktoré sa na ceste vyskytnú, by Nemecko mohlo vyriešiť pomocou tvrdej ekonomickej sily na národnej a predovšetkým na európskej úrovni.
Nemecko môže v prípade problémov poslať vojakov
Na druhej strane je nevyhnutná aktívna protiváha Srbska. Belehrad si musí uvedomiť, že už nemá schopnosť zahrávať sa so západnými štátmi, odkladať uzatváranie zmlúv a podľa toho na neurčito obnovovať poriadok a zasahovať do záležitostí iných krajín v územných otázkach na Balkáne. Tu, keď Dodik pohrozí Bosne odtrhnutím, môže Nemecko poslať nemeckých vojakov, aby dali Dodikovi a Vučićovi jasne najavo, že Berlín nikdy nebude súhlasiť so zmenou územného statusu quo. V sprievode ekonomických sankcií na národnej a európskej úrovni bude musieť Belehrad len ustúpiť, keďže alternatívou k tomu bude zničenie domácej ekonomiky a domáca politická nestabilita. To isté platí pre Kosovo.
Ďalším spôsobom, ako prinútiť Belehrad, aby sa vzdal svojich nárokov na hegemóniu, je vyvolať nepokoje v samotnom Srbsku. Zakaždým, keď Vučić rozdúcha etnické konflikty v Bosne alebo Kosove, Nemecko môže urobiť to isté s regiónom Sandjak alebo Vojvodinou v Srbsku, kde žijú menšiny, ktoré požadujú väčšiu autonómiu. To všetko by Srbsko pripravilo o možnosť zahrávať sa so Západom a zatlačilo územný poriadok do úzadia. Ak Berlín prevezme moc do svojich rúk, potom bude poriadok na dosah a po prvýkrát v histórii bude možné raz a navždy vrátiť mier na Balkán.
Muamer Bećirović, Berliner Zeitung
Comments: