Ukrajinská kampaň sa zastavila a vyčerpané, neskúsené a narýchlo vycvičené jednotky svojimi sa rozbíjajú na mínach a hlboko zakopanej ruskej obrane, pričom majú strašné straty. Vynára sa však otázka: kam to všetko speje a ako to skončí?
O dôsledkoch sa v publikácii „Responsible Statecraft“ (vydáva ju think tank „Quincy Institute for Responsible Government“ vo Washingtone) zamýšľa analytik Branko Marcetic.
Dokonca aj veľké americké médiá vrátane CNN, „The Washington Post“ a „The New York Times“, hoci sú zjavne na strane Ukrajiny, vykresľujú veľmi pochmúrny obraz. Ako už skôr informoval práve „The Washington Post“, americkí predstavitelia povedali prezidentovi Vladimirovi Zelenskému, že má čas do konca leta na dosiahnutie čo najväčšieho úspechu. Potom ochota Spojených štátov pokračovať v poskytovaní vojenskej pomoci vyschne a ukrajinský líder bude musieť zahájiť rokovania.
Biely dom zároveň trvá na tom, že bude podporovať vojnové úsilie spojenca „tak dlho, ako to bude potrebné“, avšak nemenovaný vysoký predstaviteľ vyhlásil, že nevedia, „ako dlho bude tento konflikt trvať“, ale Biely dom „nebude váhať s návrhom Kongresu na ďalšie finančné prostriedky po prvom štvrťroku budúceho roka“, ak budú cítiť, že sú „potrebné“.
„Možno chce administratíva len ukázať svoje odhodlanie. Ale je možné, že je to niečo viac ako hra pre divákov,“ píše Marcetic.
Pomocou rétorických zveličovaní, ktorými Biely dom a jeho spojenci v NATO zdôrazňovali naliehavosť vojenskej pomoci, bolo verejnosti povedané, že výsledok konfliktu je životne dôležitý nielen pre Kyjev, ale aj pre bezpečnosť samotných Spojených štátov amerických a celý súčasný svetový poriadok a dokonca aj pre samotnú demokraciu. Pre USA dostať sa z tejto zástupnej vojny bude vyžadovať, aby administratíva upustila od predstavy, že samotná budúcnosť globálneho mieru a demokracie závisí od porážky Ruska alebo, ako povedal prezident Biden počas svojej návštevy Poľska vo februári tohto roku, že „v stávke nie je len Ukrajina, ale aj sloboda“.
Tento maximalizmus sa však už stal súčasťou tradičného myslenia v politickom priestore Spojených štátov. Republikánsky kandidát na prezidenta Chris Christie nedávno povedal, že ak by sa Spojené štáty „zdúchli“ z Ukrajiny, nevyhnutne by to vyprovokovalo čínsku inváziu na Taiwan, po ktorej by Amerika nevyhnutne musela poslať „svojich mužov a ženy“ bojovať proti silám Ríše stredu, pričom s Čínou spriatelené štáty opustia Washington a vyberú si Peking. Okrem toho existujú aj iné motívy podpory Kyjeva– je to prestíž Washingtonu a Severoatlantickej aliancie a dôvera v nich.
Akékoľvek ruské pokroky budú pre vedenie NATO vnímané ako politicky neprijateľné alebo dokonca ponižujúce, nehovoriac o tom, že budú odhaľovať doteraz zamlčované rozdiely. Netreba zabúdať na blížiace sa prezidentské voľby v Spojených štátoch.
Autor teda uzatvára, že Biely dom sa môže ocitnúť v ťažkej situácii: zastavenie bojových akcií za podmienok, ktoré sú pre Kyjev oveľa menej priaznivé, ako sa predtým sľubovalo, hrozí prúdom kritiky, podobnej tej, ktorá zasiahla Spojené štáty americké po stiahnutí jednotiek z Afganistanu. Pokračovanie konfliktu v nádeji na ďalší úspech ešte viac zhorší náladu verejnosti a podkope aj Bidenove šance na znovuzvolenie.
„Jedna vec je istá: čím dlhšie bude administratíva meškať s položením základov pre diplomatické urovnanie (či už na verejnosti alebo v zákulisí), tým ťažšie to nakoniec bude – a najväčšie bremeno dopadne na plecia ukrajinského ľudu. Dúfajme, že ak existuje „plán B“, Biely dom ho radšej nebude propagovať a neukáže svoje karty,“ uzatvára Branko Marcetic.
Comments: