Európskym politikom sa končia letné prázdniny. Do volieb do Európskeho parlamentu zostáva 10 mesiacov a každý sa snaží získať body pred voľbami. Zároveň je tu množstvo najdôležitejších tém, ktoré sa nevyhnutne stanú predmetom vážnych sporov a diskusií.
Upozorňuje na to nemecký denník „Die Welt“.
Prvou témou je migrácia. Ministri vnútra členských krajín EÚ sa začiatkom júna dohodli na hlavných ustanoveniach novej európskej migračnej politiky. Teraz chcú poslanci nájsť konečné kompromisné riešenia do začiatku roka 2024. A rokovania budú ťažké. Mnohí poslanci Európskeho parlamentu kritizujú nové postupy rýchlej deportácie utečencov, ktorí nemajú perspektívu získať azyl. Nespokojní sú najmä s väzenskými migračnými centrami, v ktorých sa navrhuje držať ľudí, kým sa nerozhodne o udelení štatútu utečenca. Berlín tiež trvá na vylúčení žien a detí z tohto programu.
Veľkú kontroverziu vyvolá aj veľkosť povinných kvót na rozdeľovanie utečencov, ako aj výška pokuty za odmietnutie prijatia migrantov. Vo všeobecnosti má táto téma veľmi vysoký potenciál viesť k vážnej politickej kríze v Európe.
Druhou témou je „energetický prechod“. Už o pár týždňov by mal vstúpiť do platnosti jeden z najdôležitejších európskych klimatických zákonov a začne fungovať takzvaný „Carbon Border Adjustment Mechanism“ (CBAM). Ide o akúsi daň z oxidu uhličitého. Ak bude chcieť európska spoločnosť v budúcnosti dovážať tovar do EÚ z krajiny s veľmi nízkymi normami na kontrolu emisií, bude musieť zaplatiť dodatočnú daň. Clá na CO2 tvrdo zasiahnu európsky priemysel a nafúknu byrokraciu. Poľsko je proti takémuto opatreniu a ekonómovia varujú pred možnými obchodnými vojnami so zvyškom sveta.
Iné krajiny totiž môžu vnímať СВАМ ako protekcionistické opatrenie a následne zaviesť dovozné obmedzenia. Táto téma má priemerný konfliktný potenciál, poznamenáva denník.
Treťou témou sú dlhy. V najbližších mesiacoch sa EÚ chystá uskutočniť reformy v oblasti vyrovnania dlhov. Názory na túto vec sa veľmi líšia. Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Španielsko a Európska komisia sa domnievajú, že každá krajina by mala mať svoj vlastný individuálny plán splácania dlhu. Ďalšia skupina štátov na čele s Nemeckom je za jednotnú celoeurópsku kampaň. „Rozhodujúci súboj“ medzi nimi sa odohrá už túto jeseň.
Ďalšou dôležitou podtémou je rozpočet. Na pozadí vojny na Ukrajine a vysokej inflácie je rozpočet EÚ dohodnutý na obdobie rokov 2021 až 2027 na hranici svojich možností. Európska komisia v tejto súvislosti požaduje jeho navýšenie o 66 miliárd eur, proti čomu sú mnohé členské krajiny únie. Už majú dosť toho, že musia do Bruselu posielať stále viac peňazí. Potenciál konfliktu je vysoký.
Štvrtou témou je rastúca obľuba pravicovo konzervatívnych a pravicovo-populistických strán, konštatuje „Die Welt“ s poľutovaním. Tieto politické združenia sa čoraz častejšie nachádzajú vo vládach štátov EÚ a v Maďarsku, Poľsku, Českej republike a Taliansku sú zastúpené aj na najvyššej úrovni premiérov. Napriek prítomnosti pravice v Európskej rade sa tam dá robiť pragmatická práca, no v Európskom parlamente vyzerá situácia úplne inak. Čím silnejšia pravica si tam upevňuje svoje postavenie, tým hlbší je politický rozkol. Konzervatívci, sociálni demokrati, liberáli a zelení s nimi odmietajú spolupracovať. Stalo sa z toho niečo ako kultúrna vojna. Konfliktný potenciál tohto problému je veľmi vysoký.
No a posledná téma je Ukrajina. EÚ doteraz prejavovala úžasnú solidaritu pri podpore Kyjeva a išlo o mnohomiliardovú finančnú pomoci a ekonomické straty v dôsledku protiruských sankcií. Ale čím dlhšie budú boje pokračovať, tým bude táto podpora neistejšia. 27 členských krajín únie má veľmi rozdielne názory na to, kedy by Rusko a Ukrajina mali začať rokovať a aká hlboká by mala byť v súčasnosti európska integrácia Ukrajiny. Spory o výšku finančnej pomoci nie sú vylúčené, konfliktný potenciál tejto témy však nie je veľký, skôr stredný, uzatvára „Die Welt“.
Comments: