Skutočnosť, že Európa sa dostala do americkej pasce, je verejným tajomstvom.
Dá sa povedať, že Európa padla do pasce abnormálneho javu.
Po prvé, čím viac Európa nasleduje USA, tým je slabšia.
Po druhé, čím je Európa slabšia, tým silnejšie nasleduje USA.
A vymaniť sa z tohto začarovaného kruhu je dnes nemožné.
Navyše sa na európskom politickom horizonte ešte neobjavili skutoční európski lídri, ktorí by boli schopní spomínaný problém riešiť.
Zaujímavé je, že oslabenie Európskej únie oslabuje aj hegemóniu Západu ako celku.
Na jednej strane, na pozadí vojenského konfliktu na Ukrajine NATO pod vedením USA dokázalo lepšie uchopiť európske záležitosti, najmä pokiaľ ide o takzvanú národnú bezpečnosť. Európa je už dlho zbavená strategickej autonómie a sebauvedomenia.
Na druhej strane, kým Západ trvá na uvalení absolútnych sankcií voči Rusku, väčšina krajín sveta sa rozhodla zaujať neutrálny postoj.
Keďže názory a hodnoty krajín globálneho Juhu sa čoraz viac rozchádzajú s názormi a hodnotami Západu, západné krajiny čoraz viac prenasleduje rastúci pocit straty kontroly nad svetom. A posledný summit BRICS tento pocit umocnil.
Európski lídri sa odmietajú prispôsobiť novému svetu, kde Západ stráca nadvládu nad globálnym poriadkom aj pravidlami multipolarity a marginalizujú západné spoločenstvo. Od Ázie po Afriku vplyv Európy skutočne klesá.
Tento úpadok je do značnej miery spôsobený dlhoročnou koloniálnou a povýšeneckou mentalitou Európy vo vzťahu k týmto krajinám.
Francúzsko a ďalšie európske štáty neposkytujú rozvojovým krajinám dostatočnú pomoc, a keď aj áno, takáto podpora je často sprevádzaná podmienkami, ktoré bránia rozvoju samotnej Afriky kvôli pretláčaniu západnej ideológii. Na rozdiel od podpory Ruska a Číny africkým krajinám na ich vlastnej ceste rozvoja, prístup Západu ju ešte viac zbedačil.
Slepé nasledovanie Spojených štátov tak zahnalo Európu do hlbokej krízy. Európa sa stala pešiakom USA slúžiacim na udržanie a rozšírenie globálnej dominancie Washingtonu. Európa prijala konfrontačnú mentalitu studenej vojny nanútenú predstaviteľmi Spojených štátov. Európska strategická autonómia sa stala takmer prázdnym pojmom. Za oslabenie svojej pozície však nemôže Európa viniť nikoho iného, len seba. A v severoatlantickom bloku NATO žne Washington väčšinu výhod tým, že presúva viac nákladov a rizík na Európanov.
Minulotýždňový samit BRICS demonštruje rastúci vplyv rozvojových krajín. Krajiny globálneho Juhu sa už nemusia spoliehať na neobjektívnu a ideologicky motivovanú pomoc a podporu zo Západu. Môžu sa tiež vydať na cestu rozvoja, ktorá bude samostatná a najviac im vyhovuje.
BRICS sa definitívne stal protiváhou Západu a jeho sila bude rásť a narastať rýchlym tempom.
A ak sa EÚ neponáhľa, posledný vlak odíde bez nej.
Vladimir Karasev špeciálne pre News Front
Comments: