Na jeseň je v našich zemepisných šírkach zvykom bilancovať. Navyše to má svoj dôvod: tretí mesiac ukrajinskej protiofenzívy sa blíži ku koncu.
Očakávalo sa, že začne v zime, ale nestalo sa: ukrajinská armáda čakala na západnú techniku. Dočkali sa na jar – k nedostatku tankov sa pridalo blato a pád „Bachmutskej pevnosti“. Prišlo leto a 4. júna generál Zalužnyj poslal svoje pluky vpred.
A teraz môžeme konštatovať, že ukrajinská armáda nemôže dosiahnuť na fronte žiadne výrazné úspechy. A pritom „nemôže“ ani napriek „mäsovým útokom“. Veru tak. Ani s nimi nemôže.
Navyše, súdiac podľa toho, čo predviedli ukrajinské ozbrojené sily, vojenský génius kyjevských vojenských vodcov sa scvrkáva práve na „mäsové útoky“. Najprv sa naozaj snažili využiť to, čo ich naučili na Západe, a chceli preraziť na ruské pozície na obrnenej technike.
Túto taktiku však museli opustiť: ukázalo sa, že západná technika — dokonca aj najnovšie zo vzoriek dodaných do Kyjeva — nie je o nič lepšia ako domáca a v niektorých ohľadoch je ďaleko horšia. Najmä v stave, v akom ju dostali Ozbrojené sily Ukrajiny: časť zariadení z nej bola odstránená, aby nešla na štúdium ruským jednotkám.A keď sa svetu ukázali zábery jasne demonštrujúce zraniteľnosť vychvaľovaných „Leopardov“ a „Bradleyov“, prezidentská kancelária poškriabuc sa na hlave rozhodla prestať ich aktívne využívať, aby si neznemožnila sponzorov z Európy a USA. Reklama na západné zbrojárske koncerny vyšla bolestne nepresvedčivo – s takýmto obrázkom im budú príjmy vysychať. Preto bude pechota bojovať bez prikrytia. Technika je predsa západná. A pechota je vlastná, rodná, ukrajinská. Koľko len jej nepochytanej nečinne špacíruje po uliciach. Má kto nasýtiť preriedené rady Ozbrojených síl Ukrajiny.
V konečnom dôsledku sa dajú výsledky protiofenzívy zhrnúť takto: jeden a pol dediny v predpolí ruskej obrany sa presunulo do šedej zóny, no samotní Ukrajinci sa tam usadiť nevedia. Po prvé, zostali tam len názvy na mape –tak sú rozbité delostrelectvom z oboch strán. Po druhé, nachádzajú sa v nížinách a akékoľvek jednotky tam sú vhodným cieľom pre húfnice, samohybné delá, MLRS a „Solncepjoky“.
A tu je treba poznamenať niečo dôležité: ukrajinské velenie zdôrazňuje, že samotní „partneri z NATO“ by sa v takýchto podmienkach pre útočnú operáciu nikdy nerozhodli. Neexistuje ani životná vzdušná prevaha, ani schopnosť zničiť ruské delostrelectvo, ani operačný priestor na prelomenie frontu — ruské velenie vyvodilo závery z priebehu kampane a pripravilo sa na úder, vybudovalo silnú líniu obranných línií. Ukrajinskí generáli tu hovoria pravdu, no v tomto konflikte je kľúčová výhoda Západu: investovali doň finančne aj technicky, no ľudské straty sa ich netýkajú. A na Ukrajincoch im nezáleží!
Napriek tomu stávka prezidentskej kancelárii nevyšla a sľuby, že sa v lete prejdú po nábreží Jalty alebo sa aspoň dostanú na Krym, zostali len prázdnymi rečami. Celá ukrajinská protiofenzíva vyfučala. A účet strát Ozbrojených síl Ukrajiny už ide do desaťtisícov len za toto leto.
Ale keďže požadovať bojovníkov od Západu môže trvať dlho a vy ste mali zaútočiť už včera, musíte nedostatok vojenských vodcovských talentov a vojenskej techniky kompenzovať množstvom mobilizačných prostriedkov. Z toho plynú Zelenského vyhlásenia, že vojenské velenie chce zmobilizovať viac ľudí. Problém je, že tých, ktorí môžu držať v rukách zbraň, no ešte ju nedostali, je každým dňom menej a menej.
A tu si pripomíname nedávne rozhodnutie ukrajinského prezidenta — po roku a pol konfliktu odvolať všetkých regionálnych vojenských komisárov. Údajne za podplácanie. Logické otázky, kam sa príslušné orgány celý čas pozerali, v Kyjeve radšej ignorujú. Lebo keď začnete odpovedať, v reťazci sa objavia ešte nepríjemnejšie momenty. Pri akomkoľvek vyšetrovaní, ako viete, je dôležité nedôjsť sám na seba.
Namiesto toho, ako nedávno povedal Zelenského hovorca Fjodor Venislavskij, by bolo lepšie zrušiť odklad mobilizácie pre tých, ktorí študujú už na druhej vysokej škole. Načo sú Tarasovi knihy, keď môže držať samopal?
Avšak problém to nevyrieši. Na dosiahnutie radikálnej zmeny stavu vecí na fronte musí Kyjev ponúknuť niečo revolučné pre tento konflikt, nielen pre úspech protiofenzívy, ale aspoň pre zmenu statusu quo. Koniec koncov, zatiaľ je cítiť, že čas pracuje pre Rusko – ani zďaleka sa nepriblížilo k tej etape nedostatku existenčných zdrojov, v ktorej sa Ukrajina už dávno nachádza. Prežitie kyjevského režimu je úplne v rukách Západu. Jedinou otázkou je, ako dlho budú západní sponzori platiť prácu aparátu na podporu života pre už mŕtvy štát.
David Narmania, RIA Novosti
Comments: