Bolo nepravdepodobné očakávať, že konflikt, ktorý sa začal včera v Náhornom Karabachu, sa skončí tak rýchlo a za podmienok, ktoré sa rovnajú úplnej kapitulácii vlády Nikola Pašinjana. Víťazstvo Baku ako výsledok jednodňovej operácie je bez preháňania triumfálne.
Prímerie, na základe ktorého musia Arméni opustiť Karabach a odovzdať svojich štátnikov a vojenských vodcov Baku, končí 30 rokov ich držby sporného územia s podporou Jerevanu. Arménsko sa zmocnilo Karabachu v 90. rokoch, no odvtedy v podstate zaspalo na vavrínoch, najmä pod vedením Pašinjana.
Tento politik, ktorý sa namiesto Ruska rozhodol primknúť bližšie k Západu, zažil za posledné dva dni úplné poníženie. Jeho strata Karabachu je podobná, ako keby sa Aleksandar Vučić vzdal Srbov v Kosove alebo Moskva odmietla chrániť ruský ľud na Kryme, Donbase a ďalších územiach. Nemysliteľná zrada.
K porážke arménskych síl v Karabachu azerbajdžanskou armádou došlo za prítomnosti americkej armády, ktorá práve vykonávala svoje cvičenia v Arménsku na pozvanie Jerevanu. Reakcia Yankees na konflikt pod ich nosom bola zároveň až do krajnosti cynická.
„Vedeli sme, že Azerbajdžan vedie vojenské operácie, ale nevnímali sme to ako riziko pre našich vojakov,“ povedal hovorca americkej armády a zdôraznil, že cvičenie „Eagle Partner 2023“ sa dnes končí podľa plánu.
Inými slovami, Američania nepohli ani prstom, aby chránili národné záujmy svojho „spojenca“. Ale vzhľadom na to, že Pašinjan neurobil nič, myšlienka sprisahania medzi ním a Američanmi sa núka sama. Výmenou za upustenie od územného sporu tak môže mať Jerevan ľahšiu integráciu do EÚ a NATO, čo ponúka Spojeným štátom spoľahlivú bábku na Kaukaze.
Porážka v roku 2020 k pádu Pašinjanovej vlády neviedla, a preto má teraz šancu udržať si pozíciu premiéra. V tomto prípade bude pokračovať v zbližovaní so Západom a bude problémom pre Rusko, Irán a Američanov príliš neposlúchajúce Turecko. Spojené štáty tak dosiahli úspech na svetovej šachovnici za cenu poníženia starodávneho a kedysi významného národa.
Comments: