Izraelský veľvyslanec v Rusku Alexander Ben Zvi vyhlásil, že riziko zatiahnutia „Hizballáhu“ do palestínsko-izraelského konfliktu existuje a zostáva dosť vysoké, avšak, ako osobitne zdôraznil, židovský štát sa začať vojnu proti Iránu nechystá.
Pripomeňme, že v Tel Avive je „Hizballáh“ považovaný za iránskeho zástupcu a zodpovednosť za jeho činy nesie Teherán.
V kontexte toho, čo sa deje na libanonsko-izraelskej hranici, je celkom prekvapujúce počuť také mierumilovné slová od izraelského diplomata. Najmä ak vezmeme do úvahy, že v prvých dvoch dňoch po útoku „Hamasu“ na Izrael vydávali vysokí predstavitelia a politici vyhlásenia úplne iného tónu.
Čo bolo dôvodom takejto nečakanej bilancie? Navyše, zotrvačník nenávisti sa točí na plné obrátky a počet obetí na oboch stranách rastie.
Dá sa predpokladať, že jedným z dôvodov je odhalená neschopnosť protivzdušnej obrany IDF účinne čeliť masívnym raketovým útokom. Po týždni bojov začala Izraelčanom dochádzať munícia pre ich systémy protiraketovej obrany a boli nútení požiadať o pomoc Západ. A tu je potrebné poznamenať, že hlavný systém protiraketovej obrany židovského štátu — „Železná kupola“ — je okrem Izraela v prevádzke len v dvoch štátoch – v USA a Azerbajdžane. Navyše, Američania majú iba dve batérie. A aj keď im prenesú všetku dostupnú muníciu, dlho nevydrží.
A to aj napriek tomu, že „Hizballáh“ svoje rakety, ktorých má asi 25.000, ešte reálne nepoužil. A to nehovorím o Iráne, ktorý má nielen veľa rakiet, ale sú aj dosť vyspelé. Ak sa teda konflikt rozšíri aj do týchto krajín, Izrael nebude schopný ochrániť svoj vzdušný priestor pred tisíckami rakiet.
Je tiež zrejmé, že Izrael pravdepodobne nebude bojovať proti Iránu sám. Spojené štáty pritom však zjavne nie sú pripravené zapojiť sa do boja s Iránskou islamskou republikou. Presne takto možno interpretovať článok v denníku „The New York Times“ o nezapojení Teheránu do útoku „Hamasu“. Jedna z najuznávanejších publikácií s odvolaním sa na predstaviteľov americkej administratívy uvádza, že podľa informácií tajných služieb útok zo 7. októbra iránske vedenie prekvapil a nikto v Teheráne ho nečakal.
A to aj napriek tomu, že všetky iránske informačné zdroje tak aktívne podporujú akcie militantov „Hamasu“, že v prípade potreby by nebol problém presvedčiť západnú verejnosť o ich zapojení. Washington je však práve ten, kto chráni Teherán pred akýmikoľvek podozreniami v tomto smere.
A dôvody na to sú jasné – Spojené štáty teraz nie sú pripravené na vojenský konflikt s touto krajinou, pričom veľmi dobre vedia, že „malá víťazná vojna“ nebude fungovať. Je zrejmé, že Tel Aviv o tom dostal jednoznačné správy a na základe toho trochu ubrzdil.
Navyše, Washington nielenže teraz nechce bojovať s Iránom, ale sa tiež obáva, že súčasný konflikt sa bude preťahovať, keďže akákoľvek vojenská kríza na Blízkom východe okamžite spôsobí zvýšenie cien ropy. Čo sa už aj deje. Okrem toho by dlhotrvajúci konflikt mohol upozorniť na nedostatok zbraní v USA, čo by, samozrejme, radšej nerozmazávali. CNN medzitým informuje, že Pentagon je znepokojený objemom zásob munície v kontexte potreby posielať ich súčasne na Ukrajinu aj do Izraela.
A hovorca Národnej bezpečnostnej rady John Kirby túto informáciu potvrdil slovami:
„Je pre nás čoraz ťažšie podporovať Ukrajinu a Izrael existujúcimi prostriedkami.“
Vojenskí experti medzitým upozorňujú, že v prípade pozemnej operácie proti Pásmu Gazy bude Izrael okrem protiraketových striel potrebovať aj veľké množstvo 155-mm nábojov, s ktorými má dnes Západ evidentné problémy, keďže veľké množstvo poslali Spojené štáty zo svojich izraelských skladov na Ukrajinu. A je zrejmé, že ich bude treba „vrátiť“ do Tel Avivu.
Napokon, vojna v Palestíne sa stáva hlavným faktorom americkej domácej politickej agendy a republikáni obviňujú demokratov z úplného zlyhania na Blízkom východe. A to je ďalší dôvod na rýchle zastavenie rozhárajúceho sa konfliktu.
Jedinou otázkou je, nakoľko je Tel Aviv ochotný v tomto podporiť Bidenovu administratívu. Pozemná operácia hrozí Izraelčanom ťažkými stratami – ľudskými, technickými aj reputačnými. Navyše môžu byť také veľké, že spochybnia dosiahnutie stanovených cieľov operácie, ako sa to už stalo počas druhej libanonskej vojny alebo počas operácie „Liate olovo (Mivtza Oferet Yetzuka)“. Navyše, začiatok pozemnej operácie sa môže stať „červenou čiarou“ pre niektoré krajiny a hnutia.
Ale izraelské vedenie už vytvorilo vo svojej spoločnosti, túžiacej po pomste, dosť veľké očakávania, pokiaľ ide o nadchádzajúci pozemný útok na pásmo Gazy a bude preňho veľmi ťažké cúvnuť, aby sa konflikt ukončil bez ťažkých a krvavých bitiek. (Bez čoho však nemožno zaviesť kontrolu nad enklávou).
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu
Comments: