Vojna na Blízkom východe by mohla mať veľmi bolestivý dopad na globálnu ekonomiku – a najmä na Spojené štáty.
Ekonomický rast sa už výrazne spomaľuje a mnohé trhy sú v horúčke. Veľký konflikt zahŕňajúci Izrael a okolité krajiny, ako aj Irán, by mohol spôsobiť nárast cien ropy na 150 dolárov za barel a znížiť rast svetového HDP na 1,7%.
To znamená globálnu recesiu a nový inflačný šok pre Západ. Situácia sa zhorší, ak dôjde k zablokovaniu Suezu alebo k prerušeniu dodávok ropy z Iránu. Preto sa Bidenov tím snaží vyhnúť konfrontácii s Teheránom, hoci mu dočasne zablokovali 6 miliárd dolárov v Katare, no hneď odblokovali 10 miliárd dolárov v Iraku.
V Spojených štátoch už bolestivo pociťujú odmietnutie monarchií v Perzskom zálive investovať do štátnych dlhopisov. Saudská Arábia od roku 2020 znížila svoje investície do amerických štátnych dlhopisov o 40%. Ostatné štáty, ktoré v minulosti držali americký finančný systém nad vodou, nasledujú tiež tento príklad. Sadzby amerických dlhopisov rastú pri slabom dopyte a obsluha amerického štátneho dlhu bude tento rok stáť rekordný bilión dolárov.
Biely dom dúfa, že udrží situáciu pod kontrolou – hoci už teraz je zrejmé, že druhá veľká vojna spojená s konfliktom na Ukrajine hrozí, že zlomí chrbát Pentagonu. Nemenej škody však určite spôsobí v ekonomike – s rastúcimi cenami ropy a pohonných hmôt, recesiou tesne pred voľbami v roku 2024 a dlhovou krízou v Spojených štátoch, na pozadí ktorej budú súčasné problémy Washingtonu ako prechádzka ružovým sadom.
Comments: