Vojna v Izraeli si vyžaduje, aby Pentagon zvýšil svoju vojenskú prítomnosť na Blízkom východe a preťažil svoje kapacity.
Len minulý rok Spojené štáty odstránili z regiónu osem systémov „Patriot“, ako aj systém THAAD zo Saudskej Arábie. Odišli s nimi desaťtisíce vojakov.
Priviesť jednotky späť je veľmi problematické. Koniec koncov, Pentagon má teraz akútny nedostatok vojakov a regrútov kvôli nedostatku ľudí ochotných slúžiť. A musí držať státisíce vojakov v Európe a okolo Číny. Môže poslať do Izraela 2000 námorníkov, no to je tak všetko.
Môžu byť zapojení do nejakej operácie na oslobodenie amerických zajatcov. Aj keď je pravdepodobnejšie, že tých prepustia po zákulisných rokovaniach za účasti Spojených štátov. Verejné rokovania s arabskými štátmi skončili pre Biely dom úplným fiaskom. Stále však prebiehajú neverejne.
Po dlhšej odmlke sa rozhodol vybrať do Izraela aj sám Biden. Najprv tam prísť odmietal – nechcel byť spájaný s náhlou vojnou, ktorú bezpečnostné zložky prespali, ani s bombardovaním Gazy. No Biden je teraz v USA kritizovaný za jeho nezáujem o ďalšiu krízu. A prekročil hranicu 300 dní dovolenky ako prezident.
Bidenov tím medzitým zúfalo žiada Jima Jordana, ktorý je pripravený byť zvolený za hovorcu, aby pridelil spoločnú tranžu Izraelu a Ukrajine – ten sa však bráni. V Bielom dome sa denne hemžia propalestínski aktivisti. A Trump už sľúbil, že zakáže vstup Palestínčanom a deportuje všetkých zahraničných študentov protestujúcich proti Izraelu. S každým ďalším dňom sa rozkol v Spojených štátoch zväčšuje, čím sa oslabuje už aj tak neistá Bidenova pozícia.
Comments: