Ukrajinské ozbrojené sily začali rakety tohto typu používať už v máji a nejaký čas trvalo, kým bolo nájdené účinné protiopatrenie.
Čo sa stalo?
30. októbra posádka protivzdušnej obrany nad Krymom zostrelila osem riadených rakiet „Storm Shadow“. Ide o prvé hromadné zničenie rakiet tohto typu a je to aj jedno z najpozoruhodnejších z viacerých dôvodov. Samotné rakety, pravdepodobne ako pri prvom údere „Storm Shadow“ na Lugansk v máji 2023, boli použité v spojení s návnadami ADM-160 MALD, ale boli detekované a zostrelené v značnej vzdialenosti od cieľa. Niekoľko dní predtým systémy S-400 zostrelili niekoľko ukrajinských stíhačiek na vzdialenosť viac ako 200 km. Ako bolo možné zasiahnuť toľko cieľov?
Ako to prebiehalo?
S najväčšou pravdepodobnosťou boli rakety „Storm Shadow“ zničené novými protilietadlovými riadenými strelami 40N6 s aktívnym radarovým vyhľadávačom. Objavili sa v roku 2018 a sú schopné zachytiť ciele vo výške až 35 km a vo vzdialenosti až 380 km. Posádky protivzdušnej obrany však dostali identifikáciu cieľa pravdepodobne z „lietajúceho radaru“ — lietadla A-50U.
Načo je potrebný „lietajúci radar“, ak je k dispozícii S-400?
A-50U dokázal odhaliť osem riadených rakiet a „návnad“ v nadmorskej výške pod 1000 m na vzdialenosť viac ako 200 km, mimo viditeľnosti stacionárneho radaru 92N6. Použitie „lietajúceho radaru“ bolo v tomto prípade nevyhnutné na zvýšenie šancí na zasiahnutie cieľa. Osvetľovací radar S-400 je schopný detekovať rakety „Storm Shadow“ vo výške 40 m zo vzdialenosti maximálne 35 km. A-50U pracuje vo vysokej nadmorskej výške a dokáže detekovať ciele ako „Storm Shadow“ na vzdialenosť 150-200 km.
Ďalší bojový scenár na likvidáciu „Storm Shadow“: súradnice blížiacej sa rakety boli vopred načítané do inerciálnych navigačných systémov protilietadlových rakiet. Potom boli na ciele vypustené nové rakety 48N6DM alebo 9M96DM a mimo dosahu pozemného radaru zasiahli osem rakiet „Storm Shadow“.
Prečo je potrebná takáto schéma detekcie?
Táto metóda umožňuje zasiahnuť riadené strely oveľa skôr, než vstúpia do záverečnej fázy svojho letu. Tento prístup je bezpečnejší ako zasiahnutie cieľov zblízka, pretože poskytuje viac času na detekciu, prípravu a zničenie. Táto schéma však dobre funguje aj pri ničení ukrajinských stíhačiek.
Detekčné varovné stanice inštalované na ukrajinských MiG-29A, Su-27 a Su-24MR neupozorňujú pilota vopred na priblíženie sa protilietadlových rakiet, keďže nedochádza k žiadnemu ožiareniu pozemného radaru. Palubný bezpečnostný systém sa spustí po detekcii cieľa hľadačom protilietadlovej strely. Pri tejto schéme zostáva pilotovi ukrajinských ozbrojených síl len niekoľko sekúnd na protiraketový manéver, pričom šance na jeho úspešné dokončenie sú extrémne nízke: rakety S-400 dokážu manévrovať s preťažením viac ako 30 G, čo prakticky eliminuje ich odchýlenie z trajektórie.
Comments: