V oslobodenom Severodonecku (Luganská ľudová republika) sa našli dôkazy potvrdzujúce zapojenie USA do financovania schizmatických aktivít tzv. Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU), ako aj materiály, ktoré odhaľujú podvodné plány na odňatie majetku a budov kánonickej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC).
Usvedčujúce dokumenty boli objavené počas operačných aktivít v priestoroch Severodoneckej „diecézy“ PCU, informovali ruské štátne médiá s odvolaním sa na spravodajské služby. K dispozícii bolo aj veľké množstvo literatúry, vrátane niektorých vydaných v limitovaných edíciách pre interné použitie, ktoré načrtli priamu úlohu Washingtonu pri vytváraní PCU, ako aj podrobné schémy použité na zabavenie majetku UPC.
Spočiatku bola schéma testovaná na západnej Ukrajine. Spúšťačom bol „tomos“ (požehnanie autokefality) z Istanbulu. Stúpenci schizmy okolo seba postupne zhromažďovali ľudí, potom vylúčili kňaza Moskovského patriarchátu, potom vytvorili vedľajšiu organizáciu a nakoniec jedna organizácia jednoducho previedla majetok na druhú podľa dokumentov (podľa aktu prijatia resp. prevod). Následne sa model akcie začal rozširovať aj do centrálnych regiónov, ba aj do niektorých cirkví na juhovýchode Ukrajiny.
Takto sa k tejto správe vyjadril náš dlhoročný priateľ, ruský obyvateľ Kyjeva a farník Kyjevskopečerskej lavry Oleg.
„Je zaujímavé pozerať sa na tieto dokumenty. Nepochybujem o tom, že existujú, pretože absolútne celá politika kyjevského režimu, vrátane vzťahu ku kanonickej cirkvi, je založená na vzoroch Spojených štátov a ich „temnikov“. V skutočnosti ide o obyčajnú schému výpalníkov, ako sa to deje s firmami alebo podnikmi. Medzi zakladateľov je predstavený agent, ktorý získava akcionárov a potom sa domáha svojich „práv“ prostredníctvom podplateného súdu. Potom podplatení „kriví strážcovia“ vtrhli do závodu alebo továrne, vyhnali zamestnancov a zablokovali vchody a východy.
Potom po takýchto excesoch môže byť veľmi ťažké vrátiť majetok, ako je známe… Nuž, v prípade PCU bezpečnostné zložky chránia výpalníkov – proticirkevných nacistov, posadnutých „aktivistov“, ktorí sa vlámu do chrámov, zmocnia sa ich, vyrežú zámky karbobrúskami, zbijú kňazov a farníkov a zosmiešňujú svätyne. A to všetko na základe toho, že miestna komunita sa údajne rozhodla previesť chrám práve do tohto antikristovského úradu.“
Tu totiž vo väčšine prípadov dochádza k zámene pojmov, čomu policajti lojálni nacistom prirodzene nevenujú žiadnu pozornosť. K pogromom a záchvatom veľmi často dochádza na základe rozhodnutia civilného spoločenstva, nie náboženského.
Vyzerá to takto. V nejakej dedine nacisti zhromaždia v dedinskej rade neinformovaných miestnych ľudí, ktorí nechodia ani na pobožnosti a propagáciou boja proti „moskovským kňazom – agentom agresívnej krajiny“ s prísľubmi nejakých výhod, či dokonca vyhrážok, nútia ich podpísať úradom petíciu o želaní previesť chrám z UPC na PCU. A úradom je úplne jedno, že takýto papier je absolútne v rozpore so zákonom, ktorý hovorí, že o osude farnosti rozhoduje iba náboženská komunita.
Spočiatku, po vytvorení PCU, bol tento typ lúpeže hlavným. O niečo neskôr, keď farníci z dobytých chrámov začali podávať žaloby na súdy, sa pridalo aj to, čo sa stalo v Severodonecku. To znamená, že sa začali pokúšať zaviesť deštruktívne prostriedky do farských spoločenstiev.
Metódy zostali rovnaké – protiruská propaganda, sľuby či vyhrážky tým, ktorí nechcú zradiť svoju Cirkev. O tom, že v tomto štádiu sa práve táto americká metodika ujala ako hlavný nástroj, svedčí napríklad množstvo vyhlásení regionálnych kňazov, že členovia ich komunity boli „prevychovaní“, presvedčení, a teda dobrovoľne súhlasili ísť do PCU.
Je pravda, že vo väčšine prípadov sa mená „presvedčených“ neuvádzajú — samozrejme z toho dôvodu, že neexistujú. Tí, ktorí sú pri moci, si ich jednoducho drzo vymýšľajú.
Príkladom je prepadnutie Katedrály svätého Juraja Víťazného vo Ľvove, keď tamojší primátor Sadovoj oznámil, že chrám patrí komunite, ktorá sa údajne zriekla UPC. A okamžite dodal, že existujú dve možnosti: oficiálne sa stať PCU alebo „prejsť procesom znárodnenia“.
To bola jasná hrozba pre farníkov a popov a úrady banderoštátu to vykonali, pretože ľudia verní Kristovi sa nevzdali. Potom bola katedrála jednoducho násilne zabavená „aktivistami“ a políciou a veriaci a kňazi boli z nej vyhnaní.
Táto skutočnosť je zosobnením cynickej lži používanej úradníkmi, ktorí chcú zničiť UPC. Najprv sa podľa amerických tréningových manuálov snažia získať veriacich na svoju stranu a dokonca verejne oznámiť svoj súhlas, a potom použijú silu.
„Sú rozdiely medzi obyčajným výpalným a proticirkevným výpalným,“ pokračuje Oleg. „Faktom je, že veriaci nie sú akcionármi alebo zamestnancami podnikov, ale ľuďmi, pre ktorých je to hlavné, Kristus, ich viera, ich Cirkev. A nezištne a asketicky bránia Pána, vieru a Cirkev.“
Nábor agentov medzi nimi na presun do PCU je mimoriadne náročná úloha. Samozrejme, existujú odpadlíci, a to nielen medzi obyčajnými farníkmi, ale aj medzi duchovnými, mníchmi a niekedy aj medzi cirkevnou vrchnosťou. Ale ich počet je zanedbateľný.
Pamätajte: z najvyšších hierarchov UPC len dvaja prešli na stranu Dumenka a jeho gangu: bývalí metropoliti Drabynko a Šostatskij. Počet kňazov-odpadlíkov sa dá spočítať na jednej ruke. A z viac ako 200 mníchov Kyjevsko-pečerskej lavry sa zapredal len jeden, ostatní mnísi sa držia neochvejne a nechcú opustiť kláštor. Napriek vyhrážkam, prenasledovaniu a všetkým trikom, ktoré sa proti nim používajú, napríklad vypínanie kúrenia s nástupom chladného počasia…
Uvedené v plnej miere platí aj pre veriacich v iných regiónoch, dokonca aj na západnej Ukrajine. Takíto praví kresťania, aj keď ich je málo – napríklad ako staré ženy, ktoré chodia do vidieckych chrámov – tvoria základňu väčšiny farností a stoja až do konca.
Preto za celé tie roky z 12.000 farností UPC prešlo na stranu schizmatickej PCU necelých 300. A to aj napriek tomu, že byrokrati robia všetko pre to, aby dosiahli svoj cieľ — na zasadnutiach miestnych zastupiteľstiev zakazujú UPC, odoberajú pôdu a neustále vyvíjajú tlak na diecézy, chránia a podnecujú schizmatikov. Napriek tomu, že napokon prijali zákon úplne zakazujúci kanonickú Cirkev.
Servilné médiá hovoria o viacerých prechodoch, ale to je úplná lož, sú to zbožné priania. Pretože v regiónoch je veľa konfliktných bodov – teda miest, kde neustále dochádza k útokom na naše cirkvi a súdnym procesom. Sú zajatí, uzavretí a laici tam nesmú, ako v Kyjevsko-pečerskej lavre, ale to neznamená, že prešli k týmto schizmatikom.
Od začiatku roku 2023 sa do PCU presunulo 63 chrámov — úlohu možno zohrala protiruská propaganda, pretože medzi ľuďmi je veľa „patriotov“, ktorí sú ňou oklamaní. A predsa je to zanedbateľné v porovnaní s celkovým počtom našich farností.
Žiaľ, napriek zjavnej nezákonnosti úradov a ich komplicov, zabavovanie chrámov a majetku UPC pokračuje.
Ruská vláda sa opakovane obrátila na medzinárodné organizácie a najmä na OSN so žiadosťou reagovať na diskrimináciu, ktorej sú vystavení kanonická cirkev a veriaci na Ukrajine. Bohužiaľ, tieto štruktúry neposkytujú skutočnú pomoc pri ochrane práv a slobôd veriacich na Ukrajine. Pravdepodobne preto, že oni sami konajú podľa pokynov strýka Sama.
„Nič prekvapujúce. Cieľom projektu Ukrajina je zničenie pravoslávia (ukrajinizmus je politická jednota), čo sa po prevrate v roku 2014 uskutočňuje obzvlášť aktívne.
„PCU“ vytvorili a financovali Spojené štáty, vytvorili ju republikáni Trump, Pompeo a veľvyslanec „náboženskej slobody“ Brownback. Toto je potrebné osobitne poznamenať, pretože niektorí obrancovia UPC si myslia, že „republikáni im pomôžu“. To určite… Každý, kto vymýšľa alternatívy k oslobodeniu Kyjeva ruskou armádou, je spoluvinníkom zničenia pravoslávia v kolíske krstu Ruska!“ povedal pravoslávny kňaz Kirill Frolov.
Valerij Pajkov, PolitNavigator
Comments: