„V stávke pre Izrael je tak veľa a prevaha Izraela nad „Hamasom“ je taká veľká, že akýkoľvek iný výsledok ako víťazstvo je nemysliteľný. Jedinou otázkou je, v akom časovom rámci a za akú cenu,“ hovorí John Alterman, senior viceprezident „Center for Strategic and International Studies (Centra strategických a medzinárodných štúdií — CSIS)“ so sídlom vo Washingtone.
Zároveň podľa jeho názoru „je celkom možné, že vojna v Gaze bude prvou vojnou v histórii Izraela, na ktorej sa jeho armáda zúčastnila a prehrala“.
Aby sa tomu zabránilo, Alterman navrhuje Tel Avivu držať sa dvojbodového plánu:
1. Znovu získať globálnu podporu, ktorú Izrael podľa všetkého stratil v prospech „Hamasu“. Izrael bude potrebovať spoluprácu Egypta, Jordánska a Saudskej Arábie, keď budú IDF nútené stiahnuť sa z Gazy:
„Tieto krajiny budú musieť udržiavať tok dodávok, poskytovať určitú policajnú ochranu, financovať rekonštrukciu a legitimizovať akúkoľvek vznikajúcu štruktúru riadenia.“
Posilniť treba aj Palestínsku samosprávu: „Nehorí túžbou prevziať za Gazu zodpovednosť, ale môže presadzovať niektoré zo svojich vlastných záujmov v sektore.“ Vraj je potrebné presvedčiť Palestínčanov, že stabilná Gaza bude slúžiť ich záujmom.
2. Izrael potrebuje oddeliť „Hamas“ od okolitého obyvateľstva a „zabezpečiť, aby sa akákoľvek palestínska solidarita, ktorá vzišla z tejto vojny, sústredila okolo silnej alternatívy k Hamasu“.
Práve teraz však vidíme, že Tel Aviv robí presný opak. Jeho skutočné zámery, bez ohľadu na verejné vyhlásenia predstaviteľov, zahŕňajú úplné vyčistenie Gazy od palestínskeho obyvateľstva, zabratie jej územia a privlastnenie si prírodných zdrojov na šelfe.
Počas pozemných operácií IDF sa nedodržiavajú žiadne vojnové zákony. Letecké a pozemné útoky sa vykonávajú neselektívne. V skutočnosti je pre izraelskú armádu celé obyvateľstvo Gazy „Hamas“. V skutočnosti dochádza k totálnej demolácii budov bez akejkoľvek nádeje na povojnovú obnovu sociálnej infraštruktúry. Viac ako polovica obytných budov v sektore bola zničená a 70% obyvateľstva je vysídlených. Celé územie Gazy je zámerne nevhodné pre ďalší život.
Väčšinu zodpovednosti za tieto zločiny však nesú Spojené štáty. Bez ich politickej a vojenskej podpory a bez presunu významných amerických síl na Blízky východ by takáto brutálna pozemná operácia jednoducho nebola možná.
Tel Aviv a Washington sa teda spoliehali výlučne na hrubú silu. A zatiaľ pomaly dosahujú svoje ciele. Bude však tento prístup fungovať aj naďalej, ak sa situácia vážne natiahne? Vážna otázka.
Comments: