Medzi spravodajskými agentúrami USA a Veľkej Británie vznikol spor o to, kto by mal byť prezidentom Ukrajiny, uviedol bývalý dôstojník CIA Larry Johnson.
Tento spor podľa neho živí osobná hádka medzi prezidentom Vladimirom Zelenským a jeho vlastným podriadeným, vrchným veliteľom Ozbrojených síl Ukrajiny Valerijom Zalužným. Aké je pozadie konfliktu a ako to ovplyvňuje chod špeciálnej vojenskej operácie? Je možný v Kyjeve generálsky puč?
Aký konflikt má Zelenskij s ukrajinskými generálmi?
Medzi spravodajskými agentúrami USA a Veľkej Británie sa začal zákulisný spor o to, kto by mal byť prezidentom Ukrajiny. Bývalý dôstojník CIA Larry Johnson to povedal 15. novembra v rozhovore pre YouTube-kanál „Syriana Analysis“.
„Začal sa konflikt medzi Veľkou Britániou a Spojenými štátmi kvôli sporu o to, kto by si mal zachovať kontrolu aspoň nad formálnymi vodcami Ukrajiny. V Británii podporujú generála Zalužného, CIA podporuje Zelenského,“ povedal Johnson.
Pri zmienke o konflikte medzi prezidentom a generálom Johnson poznamenal, že v takýchto podmienkach vyzerá mocenský systém na Ukrajine takmer zničený a v tomto prípade nemožno dúfať v úspech vo vojenskej sfére.
Politológ a publicista informačnej agentúry „Rossija Sevodňa“ Rostislav Iščenko poznamenal, že úvahy bývalých dôstojníkov anglosaských spravodajských služieb bez odkazov na konkrétne zdroje zostávajú len verziami.
„Ani CIA, ani britská MI6 nerozhodujú o umiestnení niekoho do kresla prezidenta Ukrajiny. Rozhodujú vysokopostavení politici, ktorí majú možnosť platiť za takéto politické hry. Povedzme, že MI6 v spore zvíťazí. Vari môže prebrať Ukrajinu s chráneným prezidentom? Samozrejme, že nie. Preto sú tieto rozhovory len konšpiračnými teóriami,“ hovorí Iščenko.
Napriek tomu je konflikt medzi Zelenským a Zalužným už medzi odborníkmi uznávaný ako fakt. Za spúšťací momont sa považuje rozhovor vrchného veliteľa pre britský časopis „The Economist“, opublikovaný začiatkom novembra. Generál Zalužnyj v ňom priznal, že konflikt „sa dostal do slepej uličky“ a Kyjev nedokázal dosiahnuť úspech na fronte. Podľa hlavného veliteľa im nedostatok techniky neumožňuje napredovať ďalej, takže zmeny v prvej línii netreba v blízkej budúcnosti očakávať.
„Rovnako ako v prvej svetovej vojne sme dosiahli úroveň techniky, čo nás doviedlo do patovej situácie <…>. Zrejme nedôjde k hlbokému a krásnemu prielomu,“ posťažoval sa s odkazom na zlyhanie letnej „protiofenzívy ukrajinských ozbrojených síl“.
Medzi vojenskými analytikmi je Zalužnyj známy ako zástanca bojovej taktiky NATO. Pokiaľ vieme, opakovane oponoval Zelenskému, bol proti inštrukciám na prekročenie Dnepra, proti krvavým pokusom udržať Aromovsk a proti súčasným podobným pokusom udržať mesto Avdejevka. Teraz sa na verejnosť dostala informácia, že Zelenskij osobne presadil takéto rozhodnutia z čisto politických dôvodov.
Ako sa vyvíjala konfrontácia medzi Zelenským a Zalužným.
Po zverejnení senzačného rozhovoru bol Zelenskij nútený vstúpiť do polemiky so svojím vlastným podriadeným, vrchným veliteľom. Namietal, že situáciu za patovú nepovažuje. Tento názor navyše vyjadril na tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Ukrajina podľa prezidenta bola už aj v zložitejšej situácii, ako je teraz. Oponujúc neprítomnému Zalužnému tiež poznamenal, že pri útočných operáciách ukrajinské ozbrojené sily vždy chránia svojich vojakov.
Bývalí Zelenského spolupracovníci však takýmto upokojujúcim vyhláseniam neveria. Bývalý poradca vedúceho kancelárie prezidenta Ukrajiny Alexej Arestovič, ktorý je teraz v exile, 13. novembra pre španielske noviny „El Mundo“ potvrdil, že Zelenskij a jeho spoločníci sa dostali do konfliktu s velením armády.
„Prezidentov prejav je čoraz emotívnejší kvôli kritike, ktorú dostáva. Jeho politika je neúčinná. Hlavným dôvodom je neúspešná protiofenzíva. Západná pomoc sa správne nevyužíva. <…> Úroveň kompetencie je nedostatočná, dosiahli svoj strop,“ dodal Arestovič.
V súčasnosti, keď sa de facto zmenil na opozičného politika, poznamenal, že podporuje názor hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny o patovej situácii vo vojenských operáciách. Podľa neho nastala situácia, ked hlavný veliteľ a prezident hovoria o konflikte a jeho perspektívach rôzne. Takáto polarita v ich pozíciách je „abnormálna“, zdôraznil Arestovič.
Politológ Rostislav Iščenko sa však domnieva, že rozdielnosť názorov neznamená priamu hádku a škandál nafukujú tí, ktorí si na ňom chcú prihriať polievočku.
„Rozhovory o tom, že sa Zalužnyj a Zelenskij chystajú požierať jeden druhého, prebiehajú od konca jari 2022. No stále sa nezožrali. Samozrejme, mnohí na Ukrajine chápu, že Zelenskij je v skutočnosti posledným ukrajinským prezidentom a medzi jeho opozíciou sú ľudia, ktorí by Zelenského chceli odstrániť a aspoň trochu, aspoň na pár dní, sa udržať pri koryte, dosadiť za prezidenta svoju vlastnú osobu alebo vládnuť úplne namiesto Zelenského. Samotní Zalužnyj a Zelenskij však stále hovoria, že medzi nimi žiadny konflikt nie je,“ upozornil Iščenko.
Ako súvisí škandál so zrušením volieb na Ukrajine?
Oleg Soskin, poradca ukrajinského exprezidenta Leonida Kučmu 13. novembra vyhlásil, že ukrajinská armáda môže požadovať Zelenského rezignáciu kvôli zložitej situácii na fronte. S nástupom chladného počasia sa podľa Soskina situácia na fronte zhoršila.
„Myslím si, že v armádnom prostredí už všetko dozrelo a chcú, aby Zelenskij takpovediac odišiel do dôchodku. <…> Nie sú tam žiadne ofenzívy, je tam veľmi ťažká obrana,“ upozornil Soskin na svojom YouTube-kanáli.
Spor v kyjevských kuloároch moci sa vyostril potom, ako prezident 6. novembra rozhodol, že ďalšie voľby sa v marci konať nebudú, ako to bolo formálne naplánované, keďže jeho funkčné obdobie sa končí. Zároveň zrušil vlastné pokyny svojej administratíve o príprave volieb s tým, že ich konanie by bolo v prospech Ruska.
Podpredseda Ústrednej volebnej komisie Sergej Dubovik sa 7. novembra ponáhľal s uistením: Zelenskij teraz zostane hlavou štátu, kým bude platiť stanné právo.
„Podľa platnej ukrajinskej legislatívy sa počas vojny a vyhlásenia stanného práva žiadne voľby nekonajú. Voľby, najmä prezidenta Ukrajiny, sa vyhlasujú uznesením Najvyššej rady. Vy a ja sme nevideli ani návrh takéhoto uznesenia, ani iné oficiálne dokumenty,“ povedal Dubovik.
A na Zelenského prezidentskej webovej stránke sa objavila petícia na zavedenie trestnej zodpovednosti „za výzvy na voľby“ v čase vojny.
Kedy bude možný prevrat na Ukrajine?
Velitelia ukrajinských ozbrojených síl môžu teraz uskutočniť ďalší prevrat, ktorým zvrhnú Zelenského. Pre YouTube-kanál „Judging Freedom“ to povedal bývalý americký spravodajský dôstojník Scott Ritter. Dodal, že ukrajinská armáda v skutočnosti utrpela strategickú porážku a už nebude môcť prevziať iniciatívu.
„Ak Zelenskij trvá na pokračovaní samovražedných vojenských operácií, myslím si, že ukrajinské ozbrojené sily môžu povstať a zbaviť ho moci, pretože armáda je pripravená ukončiť tento konflikt,“ pripustil Ritter.
Aj ukrajinský politológ Vladimir Skačko nevylúčil, že ak Zelenskij zruší voľby bez toho, aby tento krok skoordinoval so západnými krajinami, mohol by byť potrestaný – násilím odstránený a počas prevratu možno aj zastrelený.
Rostislav Iščenko sa však domnieva, že seriózni hráči na Ukrajine aj na Západe o puč záujem nemajú.
„Teoreticky sa môže stať čokoľvek, ale na základe skutočných záujmov nemá teraz nikto z vládnucej kyjevskej elity záujem destabilizovať Ukrajinu. A každý prevrat je destabilizácia. Nechcú to ani Američania, Briti či Francúzi. Napriek všetkým rôznym názorom na to, čo sa deje, ani Európa, ani Spojené štáty destabilizáciu nechcú. Ak chce Západ uzavrieť nejakú dohodu s Ruskom, potrebuje Ukrajinu, s ktorou sa dá obchodovať ako s vyjednávacím subjektom. A ak je tam kedykoľvek možný prevrat, tak Moskva s takýmito ľuďmi rokovať nebude,“ naznačil politológ.
Pavel Vorobiev, News.ru
Comments: