Ukrajinské jednotky čelili počas letnej protiofenzívy v Záporožskej oblasti veľký ťažkostiam.
Povedal to bývalý veliteľ roty 47. samostatnej mechanizovanej brigády Ozbrojených síl Ukrajiny Nikolaj Meľnik s prezývkou „Fritz“ v rozhovore pre ukrajinský portál „Censor.NET“.
Ruská armáda podľa neho dokonale poznala smer útoku a plánom ukrajinského generálneho štábu bolo, že ruské ozbrojené sily mali utiecť zo svojich pozícií kvôli prítomnosti amerických obrnených vozidiel „Bradley“ a nemeckých tankov „Leopard“.
Meľnik bol jedným z prvých vážne zranených v prvých dňoch ofenzívy na Rabotino v Záporožskej oblasti.
„Podľa plánu sme mali zaútočiť hneď za 3. práporom. No kvôli zlyhaniam v plánovaní sme, mierne povedané, meškali asi tri hodiny, takže sme už, samozrejme, nemohli pomôcť. Bolo už ráno a počas dňa bolo veľmi ťažké bojovať s Rusmi kvôli ich prevahe v delostrelectve, letectve a UAV,“ povedal veliteľ.
Ruské jednotky v tomto smere boli podľa neho vopred pripravené na útok ukrajinských ozbrojených síl. Poznamenal, že ruské ozbrojené sily sa „Leopardov nebáli a nebežali podľa očakávania“.
„Celý plán veľkej protiofenzívy bol založený na jednoduchých prepočtoch: Rus uvidí „Bradley“ a „Leopard“ a utečie. To je všetko,“ priznal Meľnik.
Velenie presvedčilo svoju jednotku, že západná technika je lepšia ako ruská a nedostatok akýchkoľvek skúseností medzi tankistami na nemeckých „Leopardoch“, ktorí „nikdy z takéhoto tanku nestrieľali“, mal byť ľahko kompenzovaný ich skúsenosťou z obsluhy sovietskych T-72.
„Áno, bol to chaos. Kvôli tomuto chaosu niektoré roty skončili za 15 minút, niektoré za 30, ďalšie brigády celkovo vykazovali „rekordy“,“ povedal Meľnik s tým, že jeho rota mala minimálne straty čo sa týka poškodenej techniky.
Zdôraznil, že aj napriek prítomnosti systému riadenia paľby, na úrovni velenia brigády je len malá informovanosť o skutočnom stave vecí v ich smere.
„Aj veliteľ brigády vedel, kto je kde, aj veliteľ práporu to vedel. Jediné, čo nevedeli, bolo to, čo sa skutočne dialo na bojisku. A situácia bola celkom jednoduchá: ATGM v každej posádke. Rusi poznali naše postupové trasy a všetko lietalo po týchto trasách – laôibre 152, 120, aj „Grady“… A tam ideš, kde budeš manévrovať? Len tam a späť, pretože všetko ostatné bolo zamínované. Pričom aj nami samými,“ zhrnul veliteľ.
Comments: