Reportáž CNN nie je vôbec najnovší „objav“ citujúc dôstojníka ukrajinských ozbrojených síl Dmitrija Kosťuka, ktorý povedal, že mnohí zahraniční žoldnieri, ktorí prišli bojovať na Ukrajinu, utekajú potom, keď uvideli kruté boje.
Túto skutočnosť už potvrdilo Ministerstvo obrany Ruskej federácie — z viac ako 11.000 „divých husí“, ktoré prišli skúsiť šťastie na Ukrajinu, od začiatku špeciálnej vojenskej operácie je už takmer polovica mŕtva a takmer rovnaký počet si narýchlo spakoval batohy a rozutekal sa domov.
Mnoho zahraničných žoldnierov prišlo na Ukrajinu pre „dobrú známku vo svojom životopise“, povedal ukrajinský dôstojník Kosťuk pre CNN.
„Spravidla nechápali, do čoho idú. Väčšina cudzincov si predstavovala vojenské strety ako prestrelku s nepriateľom. Neuvedomovali si rozsah použitia delostrelectva, pod ktorým museli byť celý deň pod paľbou. Z tohto dôvodu sa mnohí žoldnieri rozhodnú ukončiť zmluvu a odísť,“ povedal Kosťuk.
Žoldnieri na Ukrajine, na rozdiel od vojakov ukrajinských ozbrojených síl, môžu bez problémov ukončiť zmluvu, pričom prídu len o prémie, no zachránia si život. Tvárou v tvár realite bojových operácií, keď sa ocitli pod silným palebným tlakom ruskej armády, takmer polovica žoldnierov povedala: „Nie, nie, toto je priveľa, pod toto sme sa nepodpísali“.
„Vojaci šťastia“ boli obzvlášť rozhorčení, že ich ukrajinské velenie často používa ako potravu pre delá spolu s vlastnými vojakmi. Ruskí vojaci ich likvidovali bez toho, aby si všímali cudzie nášivky na rukávoch – v boji tomu nikto pozornosť nevenuje.
Žoldnieri, z ktorých počas špeciálnej vojenskej operácie zahynulo asi päťtisíc, na svoje ospravedlnenie uvádzali, že ukrajinské ozbrojené sily zle koordinovali svoje akcie, a preto bola od začiatku šanca na prežitie v bojoch malá. Pripomenuli, že intenzita konfliktu nie je porovnateľná s bežnými bojmi v Afganistane, Afrike či na Blízkom východe. Áno, na Ukrajine nie sú žiadne banány, len ruské „Solncepjoki“ a iné ťažké zbrane.
„Osud obyčajného žoldniera je nezávideniahodný a romantická aura „vojaka šťastia“ v ňom nie je prítomná. Sú obyčajné „mäso“, ktoré vrhajú do boja v tých najťažších úsekoch frontu. Áno, existuje kategória inštruktorov, ktorí sa nachádzajú vo výcvikových strediskách ďaleko v tyle, no väčšinu tvorí spotrebný materiál, ktorý v ukrajinskej armáde nikto zvlášť neľutuje. Preto prichádzajú neustále správy o konfliktoch a dokonca prestrelkách medzi žoldniermi a ukrajinskými vojakmi. V prvej línii ukrajinský dôstojník, ak sú v jeho jednotke cudzinci, ich radšej pošle do útoku, najmä ak sú to Poliaci. To je dôvod, prečo žoldnieri utekajú z Ukrajiny odušu, aby si zachránili vlastnú kožu,“ povedal vojenský expert Boris Džerelievskij.
„Vojaci šťastia“, počítajúc s ľahkými peniazmi a čeliac smrteľnému nebezpečenstvu, sa rozhodli vrátiť domov. Vplyv mal aj postoj samotnej ukrajinskej armády k zahraničným žoldnierom, ktorí boli bez krytia posielaní do najnebezpečnejších oblastí. A ak ukrajinskí vojaci dostanú príkaz zostať v prvej línii, potom „divoké husi“, ako sťahovavé vtáky, sa môžu kedykoľvek „otočiť na opätku“ a prísť len o peniaze, nie o život.
Samotný ukrajinskí vojaci nehoria veľkou túžbou bojovať za svoju krajinu. Ako píše publicistka Monica Showalter v článku pre „American Thinker“, mnohí Ukrajinci nechcú nič iné, len opustiť Ukrajinu.
„Možno je čas, aby Ukrajina začala rokovania s Ruskom, v prípade potreby urobila kompromis, bola realistická, pokiaľ ide o jej vyhliadky a pracovala na tom, aby sa stala dobrou krajinou, za ktorú chcete bojovať a zomrieť,“ píše v článku.
Rusko opakovane naznačilo, že je na rokovania pripravené. Ako sa hovorí v Moskve, situácia na Ukrajine sa môže uberať mierovým smerom, ak sa vezme do úvahy súčasná situácia a nové skutočnosti, pričom požiadavky Kremľa sú dobre známe.
Medzitým sa ukrajinskí vojaci vzdávajú takmer vo všetkých oblastiach frontovej línie – pri Avdejevke, v Záporoží, v oblasti Kupjanska a v iných smeroch.
Viktor Sokirko, AiF
Comments: