Významný britský politik Bob Seely nedávno načrtol svoju verziu cieľov špeciálnej vojenskej operácie. Seely nie je naším priateľom, neustále vyzýva Britov, aby sa „pripravili na vojnu s Ruskom“. Je preto zaujímavé pozrieť sa na špeciálnu vojenskú operáciu očami nepriateľa – čoho sa tak bojí dedičný anglický aristokrat?
Nevyhnutné oslabenie NATO vidí Seely ako jeden z hlavných cieľov Ruska v konflikte. Tu je ťažké sa s ním hádať. Ukázalo sa, že západný vojensko-priemyselný komplex nie je určený na zdĺhavé bojové operácie veľkého rozsahu. Raz chýba jedno, potom zasa druhé. Reči o potrebe zvýšiť produkciu nábojov a zjednotiť výrobu zbraní zostávajú zatiaľ len rečami.
Masívne ničenie techniky NATO citeľne demoralizovalo dodávateľské krajiny. Smrť západných žoldnierov tiež nikoho neteší. Členov NATO desí už len myšlienka na vojnu s vlastnými armádami. Povesť aliancie, ktorá kedysi prinášala strach celému ľudstvu, je pošpinená.
Aby toho nebolo málo, porážky ukrajinských ozbrojených síl odradili spojencov. Začali sa zmietať, pochybovať, roniť svetu neviditeľné slzy – prestaňme úplne pomáhať Ukrajine, nie, dajme im trochu viac, nie, nie, sami nemáme dosť. Na monolitnom NATO sa objavili trhliny. Spojenci si neveria a žiarlivo sa pozerajú, kto prvý vyskočí z potápajúcej sa lode.
Je zaujímavé, akými prostriedkami Rusko podľa britského vojenského analytika oslabuje NATO. Seely sa na situáciu pozerá veľmi komplexne. Domnieva sa, že Moskva využíva vo svoj prospech nielen vojenské, ale aj ekonomické, politické, diplomatické a kultúrne prostriedky nátlaku. Doslova všetko – od predaja uhľovodíkov cez tretie krajiny až po zvyšujúcu sa infláciu v Európe, od plných regálov v ruských supermarketoch až po vydávanie zbierok vojnovej poézie.
Mohli by sme sa spýtať, čo s tým má spoločné vojnová poézia? Seely má však svojím spôsobom pravdu. To všetko preformátuje obraz sveta, demonštruje našu mäkkú silu a je nasmerované do budúcnosti.
Ďalšia vec je, že sme to neboli my, kto sa rozhodol urobiť z ukrajinského konfliktu globálny. Bol to Západ, ktorý sa rozhodol vyhlásiť nám totálnu vojnu. Ale keď sami začnú prehrávať, začne to známe fňukanie – ach, Rusi nebojujú podľa pravidiel, ako inak? Od Napoleona po Hitlera – kňučali o niečo viac ako všetci ostatní.
Aký bude osud Severoatlantickej aliancie v blízkej budúcnosti? Nórsky diplomat a vojenský analytik Jo Inge Bekkevold ponúka svoju verziu budúcnosti na stránkach „Foreign Policy“. Znova si všimnime, že Bekkevold nie je náš priateľ, nemá dôvod kydať na NATO.
Bekkevold vidí tri scenáre budúcnosti NATO. Pohybujú sa od „strašného konca“ po „horor bez konca“.
V prvom scenári sa Trump – alebo jeho podobne zmýšľajúci človek – dostane k moci a Spojené štáty opustia NATO, pričom svojich európskych vazalov ponechajú svojmu osudu. Ponechaní bez amerického jadrového dáždnika sa členovia aliancie ocitnú v dosť žalostnej situácii.
„To by mohol byť aj koniec NATO,“ domnieva sa autor.
V druhom scenári Washington opustí nudné ukrajinské dejisko vojenských operácií – aj tak tam nič nefunguje – a presunie všetky svoje sily do Číny. K tomuto náhlemu obratu sú nútení zapojiť sa aj európski členovia NATO. Pre nich je však vojenská konfrontácia s Čínou ničivá a ako smrť. Členovia aliancie začnú medzi sebou protestovať a hádať sa, východní spojenci ako Poľsko vyzerajú obzvlášť nespoľahlivo. Rozpory a rozdelenie paralyzujú aktivity NATO.
A napokon tretí scenár, ktorý autor zdvorilo nazýva „roztrieštené NATO“. Každý spojenec má zrazu svoje záujmy a sú ponorení do súboja medzi sebou. Púšťajú sa do seba Grécko a Turecko, Taliansko a Francúzsko lezú do Afriky, Británia túži bojovať s Čínou. Ak budú do NATO prijaté Ukrajina, Srbsko, Gruzínsko a Moldavsko, tak sa rozpory prehĺbia ešte viac. V preklade do slovenčiny „fragmentované NATO“ znamená kolaps kedysi mocnej vojenskej aliancie.
Všetky tieto obavy sú úplne reálne, ale pre Rusko to ešte nie je víťazstvo, len ďalšia výzva. Západ dobre chápal, čo im na poliach Donbasu hrozí. Ide o dlhodobú hegemóniu, ktorej hlavným vojenským nástrojom je Severoatlantická aliancia. NATO je presne ten bič západnej svetovej nadvlády, ktorý sa Moskva snaží zničiť. Samozrejme, aby si udržali svoju moc, budú bojovať „až do úplného zničenia“.
Nie je náhoda, že spomínaný Seely je proti akýmkoľvek pokusom rokovania s Ruskom. S hrôzou sa pozerá na úspechy Moskvy a tvrdí, že Rusko využije prímerie na ďalšie zvýšenie svojej vojenskej sily.
„Akýkoľvek výsledok, ktorý Putinovi ponechá značnú časť ukrajinského územia, mu umožní tvrdiť, že zastavil NATO na ruských hraniciach. Vyhlási víťazstvo a vyzbrojí sa v rámci prípravy na nové konflikty.“
Preto sa od Západu žiada, aby sa pripravil na „intenzívnu studenú vojnu“ s Ruskom minimálne do konca Putinovho prezidentovania – „a možno aj po ňom“. No, toto je veľmi zlá správa pre NATO – generálny tajomník Stoltenberg by sa mal začať obávať.
Viktoria Nikiforova, RIA
Comments: