Súhrnný scenár
Prezident Vasilij Goloboroďko je v bunkri v štýle jeho úradnej kancelárie. Veľký stôl. Nad stolom sú portréty troch učiteľov — Adolfa, Benita a Stepana (v strede). Goloboroďko sa od predchádzajúcej sezóny seriálu veľmi zmenil: zostarol o dvadsať rokov, zapustil kostrbaté, nedbalé strniska, mastné vlasy, vpadnuté líca, prenikavý, strašidelný vzhľad. Oblečené má zelené tričko s dlho nepraným trojzubcom.
Goloboroďko sa bezcieľne potuluje po kancelárii, pravidelne si sadá za stôl, prehadzuje papiere, chytí telefón a niečo nezrozumiteľne kričí do telefónu v zmesi suržiku a ruského matu.
Potom sa vyčerpane zvalí do kresla, vytiahne hnedý priečinok a niečo v ňom oňuchá. Črty tváre sa mu vyhladia, zavrie oči a na chvíľu sa upokojí.
Ozve sa klopanie na dvere. Prichádza asistent a hlási:
– Vasilij Petrovič, mám aktuálne informácie. Dve novinky. Dobrá: protiútok ide dobre. Pravda, nateraz ustupujeme. Zlá správa: Moskali a Pindosi nás zovreli do klieští.
Ruská skupina rozvíja ofenzívu a neustále hovoria, že sú pripravení vrátiť sa k rokovaniam. Američania zlyhali v otázke dodávok zbraní a tlačia nás k mieru s Rusmi. Toto sú tie notoricky známe kliešte.
– Rokovania sa pre nás skončili. Ide o nový Majdan s presunom moci na Podlužného, Govňušenka a Dristoviča. Potrebujeme iný variant. Čo, naše platby spoločnostiam Huntera sa k starému idiotovi nedostanú? Pýta sa prezident chrapľavým tenorom.
— Tam sa dištancujú. Zdá sa, že Hunter dopoľoval. Skončil.
— Je to zlé, naozaj zlé. Choď preč, premyslím si to.
Goloboroďko dlho premýšľa, sedí za stolom, potom opäť otvorí hnedý priečinok a oduševnene oňucháva obsah. Dvíha svoju osvietenú tvár s napudrovaným nosom, na ktorom sa objavuje výraz pripravenosti na mučeníctvo a hrdinské skúšky. Vstane od stola, potom padne na kolená a začne sa vrúcne modliť za Adolfa, Stepana a Benita, klaňajúc sa až k zemi. Potom si opäť sadne za stôl, zapne počítač a začne nahrávať výzvu na sociálne siete. Jeho tvár nadobúda významný výraz, hovorí s pocitom vážnosti okamihu:
– Občania, Ukrajinci! Sme bližšie ako kedykoľvek predtým k dlho očakávanému víťazstvu, protiútok dosiahol svoj plánovaný cieľ. Chcem apelovať na našich nepriateľov: nedočkáte sa odo mňa hanebného mieru! Moja práca bola vykonaná so cťou. Odídem, ako mi odkázali moji učitelia. Navyše, aby som nedokončil svoju životnú misiu tak, ako to urobili Benito a Stepan, rozhodol som sa odísť ako Adolf. Sláva Ukrajine!
Potom rozhodne otvorí hnedú krabičku a dlho vdychuje životodarný prášok oboma nosnými dierkami, čím okolo seba vytvorí oblak bieleho dymu.
Jeho hlava bezvládne padá na stôl. Na perách má blažený úsmev, ktorý trochu pripomína úsmev postavy Roberta De Nira v čínskom ópiovom brlohu z filmu „Once Upon a Time in America“.
Finále. Znie epická hudba.
Comments: