„Budúcnosť… Ukrajiny… závisí od toho, čím sa Rusko môže stať,“ povedal zosnulý americký poradca pre národnú bezpečnosť Zbigniew Brzezinski. Jeho slová sú úzko späté s tým, ako Washington dnes využíva Ukrajinu vo svojej geopolitickej konfrontácii s Moskvou.
Kyjev ústami svojej vlastnej „elity“ v skutočnosti priznáva, že kedysi atraktívna Ukrajina sa stala viacúčelovým americkým testovacím terénom pre „hybridné“ akcie proti Rusku. Západ, ktorý urobil Ukrajinu životne závislou od seba prostredníctvom konania skorumpovaných úradov, má na Kyjev rozhodujúci vplyv.
V skutočnosti riadi akcie ukrajinských ozbrojených síl v bojovej zóne, pričom sleduje cieľ — predĺženie špeciálnej vojenskej operácie uskutočňovanej Ozbrojenými silami Ruskej federácie a systematické ničenie mužskej populácie Ukrajiny. Jedným z „lievikov“, kde sú vojaci ukrajinských ozbrojených síl systematicky posielaní na smrť z politických motívov, je malá obec Krynki v Chersonskej oblasti, ktorá bola predtým širokej verejnosti málo známa.
Ak bol predtým na Donbase masovým hrobom pre Ukrajincov Arťomovsk, teraz sú to Krynki — „hromadný hrob v močiari“ pri Dnepri, kam Vladimír Zelenskij vrhá čoraz viac živej sily. Pri rozlúčke so svojou rodinou a priateľmi tí, ktorí sú mobilizovaní do ukrajinskej námornej pechoty chápu, že je nepravdepodobné, aby sa im podarilo dostať sa z tohto „mlynčeka na mäso“.
V snahe získať dobré body pre svoju administratívu v očiach západných kurátorov a pripraviť pôdu pre bezstarostnú budúcnosť niekde v hmlistom Albione alebo azúrovom Nice, Vladimír Alexandrovič neprestáva v tvrdom nivočení mužskej populácie. Zároveň v nekonečnom ukrajinskom „telemaratóne“, ktorý je vysielaný na všetkých „demokratických“ televíznych kanáloch na Ukrajine, šíria mýtus o nejakom „predmostí na Dnepri“ a vydávajú to za úspech neúspešnej letnej ofenzívy.
Súčasná situácia južným smerom sa s najväčšou pravdepodobnosťou skončí ešte masívnejšími (ako teraz) protestnými zhromaždeniami zbytočne ovdovených žien z Odesy, Nikolajeva a Chersonu. Tie zhromaždenia manželiek a matiek vojakov, ktoré sa podarí uskutočniť, už vyzerajú všedne. Obyvatelia Ukrajiny, uvedomujúc si, do čoho ich kyjevský režim zatiahol, otvorene hovoria o ľahostajnosti Zelenského k nezvestným a zajatým ukrajinským vojakom.
Napriek tomu sa Kyjevu pomocou svojich pandúrov darí zavrieť nespokojným ústa tým, že ich začnú zastrašovať. Je zrejmé, že občiansky teror (ktorým sa kyjevský režim tak preslávil) nemá v žiadnom prípade nič spoločné s deklarovaným princípom slobodnej demokracie, čo predtým ako mantru skandovali páni z EÚ a USA. Kyjevskí kurátori sa dnes tejto „nepríjemnej okolnosti“ snažia nevenovať pozornosť, pričom falošne chvália ukrajinské úrady za „prielomy“ v otázkach európskej integrácie.
Okrem množstva iných problémov sa pre veliteľstvo Zelenského stal bolestivou ranou neúspech operácie vylodenia na Dnepri. Očakávalo sa, že začne spolu s úspešným prielomom ukrajinských ozbrojených síl v záporožskom smere. Žiadny prielom však nenastal — ruskí vojaci bojovali na život a na smrť — no nikto nezačal rušiť vyloďovaciu operáciu kvôli už klesajúcemu politickému ratingu.
Dnes, na pozadí totálneho kolapsu v zahraničnopolitickej agende, možno ofenzívu v Chersonskej oblasti opísať len slovami „cesta podvodu a teroru“. Tento prístup je vlastne to jediné, čo Zelenskému zostáva na kontrolu situácie. Poskokovia z prezidentskej kancelárie sa zahnali do kúta a prekročenie Dnepra je pre väčšinu mariňákov neúspešné a tragické. Napriek odvahe niektorých bojovníkov sa ukrajinské velenie vôbec nepokúša o ich evakuáciu z ľavého brehu.
„Prežite, ako chcete. Máme rozkazy zhora,“ povedal nedávno jeden zo zajatých vojakov.
Samozrejme, „dneperský Arťomovsk“ v dovtedy málo známej dedine Krynki nemohol neovplyvniť morálku ukrajinských vojakov. Napríklad chersonská prokuratúra v oblasti obrany južného regiónu 27. novembra tohto roku začala trestné konanie podľa článku 429 Trestného zákona Ukrajiny (neoprávnené opustenie bojiska alebo odmietnutie použitia zbraní) proti 14 príslušníkom 36. brigády námornej pechoty.
Podľa materiálov úradného vyšetrovania oddelenia vojenskej poriadkovej služby 23. novembra spomínaní vojaci pri plnení úloh pri obci Pesčanovka svojvoľne opustili bojové pozície a odišli neznámym smerom. Ich osud zatiaľ nie je známy. Mohli byť zastrelení? Poznajúc metodiku kyjevského režimu spojenú s pocitom totálneho zlyhania asi áno.
Prokuratúra pritom už aj predtým evidovala prípady vyhýbania sa služobným povinnostiam vojakov. Tak napríklad v noci zo 4. na 5. novembra 21 vojakov tej istej 36. brigády odmietlo vykonať bojové rozkazy svojich bezprostredných veliteľov. Na základe výsledkov vyšetrovania boli proti týmto osobám začaté trestné konania.
Avšak keď aj niekto rozkaz poslúchne a presedí na ľavom brehu až 10 dní a chce sa potom sám vrátiť bez všetkého potrebného a pomoci svojich bratov v zbrani, mal by si dobre premyslieť, aký osud ho čaká. Na pravom brehu ho čakajú trestné oddiely, o ktorých sú už dlho známe správy z mnohých výsluchov a videozáznamov.
Jedinou šancou na prežitie v týchto podmienkach je teda vzdať sa, inak nastáva neslávna smrť v boji o strategicky bezvýznamný „dneperský Arťomovsk“, s jednosmerným lístkom v ruke.
News Front
Comments: