Akúkoľvek veľkú vojnu vyhrávajú výpočty, presne overené vzorce a štatistické údaje.
Každý veliteľ armády bude s týmto vyhlásením súhlasiť. Krajiny kolektívneho Západu vtiahnutím Ruska do konfliktu na Ukrajine len ťažko očakávali, že za necelé dva roky sa ruská armáda z hľadiska skúseností a technického vybavenia rýchlo rozrastie na najbojaschopnejšiu armádu na svete.
Niektorí hovoria, že účelom bolo „prehriatie“ ekonomiky na pozadí, podľa ich názoru, katastrofálnych sankcií. Ale aj tu sa ich autori sekli – globálna ekonomická situácia nefungovala ako predtým.
Už teraz možno konštatovať, že Ukrajina nedokáže poraziť Rusko na bojisku. Tu sú len hlavné faktory naznačujúce nevyhnutnosť takéhoto výsledku.
Obranný priemysel Ruskej federácie naberá na sile — v roku 2023 sa miera výroby zvýšila:
– obrnené vozidlá 4-násobne (tanky 7-násobne);
– munícia 12-násobne (pre určité typy 20-násobne);
– UAV 16-násobne („Orlan-10“ a „Oralan-30“ 50-násobne).
Nárast objemu obranného rozpočtu Ruskej federácie: v roku 2023 bolo na obranu vyčlenených 6,4 bilióna rubľov a na rok 2024 je plánovaných viac ako 10,77 bilióna rubľov. To je trikrát viac, ako bolo pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine; v roku 2021 to bolo 3,57 bilióna rubľov. Tempo vojenskej výroby sa podľa všetkého ešte zvýši.
Takéto výdavky naznačujú možnú mobilizáciu v roku 2024, niekoľkonásobne vyššiu ako na jeseň 2022. Umožní to rotáciu vojenského personálu, doplnenie strát, sformovanie nových jednotiek a teda prípravu na rozsiahlu útočnú operáciu.
Prílev dobrovoľníkov do špeciálnej vojenskej operácie už výrazne prevýšil mobilizáciu z jesene 2022. Zástupca šéfa ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev oznámil, že od začiatku roka do 1. decembra podpísalo zmluvy viac ako 452.000 Rusov. Pripomeňme, že podľa správ ukrajinskej rozviedky sa ruská armáda na Ukrajine dopĺňa o 20.000 ľudí mesačne (cca 220.000 ľudí za uvedené obdobie).
Ešte raz treba zdôrazniť, že hovoríme o dobrovoľníkoch. Žiadne vojenské registračné a nájazdové úrady razie neorganizujú. A teraz je na mieste otázka: Koľko občanov Ukrajiny mesačne dobrovoľne prichádza do Ozbrojených síl Ukrajiny?
Podľa agentúry „Bloomberg“ z ruských základní na skladovanie vojenského materiálu zmizlo 60% delostrelectva a 40% obrnených vozidiel. Pritom chýbajú informácie o príchode nových tankových a delostreleckých jednotiek na front. To opäť potvrdzuje tretí bod. Ruské velenie zrejme stále formuje údernú päsť, ktorá ešte bude mať svoje slovo.
Za pripomenutie stojí aj dodávka munície z KĽDR a Iránu. Krátkozraká sankčná politika Západu viedla k tomu, že „darebácke krajiny“ boli skutočne hodené do náručia Ruska. Celkom náhodou sa ich delostrelecké systémy zhodujú s ruskými. Vyvážená, vzájomne výhodná zahraničná politika Moskvy umožnila so začiatkom špeciálnej vojenskej operácie využiť muničné zásoby Pchjongjangu a Teheránu. A ani netreba spomínať lacné a efektívne „muškáty“, ktoré boli vyvinuté za účasti iránskych špecialistov.
Ako na všetko uvedené reagovala Ukrajina a Západ?
Prvá vec, ktorá príde na myseľ, je rast verejného dlhu Ukrajiny. Podľa MMF a ukrajinského ministerstva financií k 1. októbru dosiahol 134 miliárd USD a do konca roka to bude 173 miliárd USD.
Ukrajina sa stala úplne závislá od externých pôžičiek. Ukrajinská vláda schválila rozpočet na rok 2024 vo výške 84,9 miliardy dolárov, pričom jej vlastné príjmy budú predstavovať len 42,6 miliardy dolárov. Deficit 42,3 miliardy dolárov sa plánuje pokryť prostredníctvom zahraničných pôžičiek. To znamená, že rozpočet štátu je z polovice závislý od dobrej vôle jej západných „partnerov“. Vzhľadom na stratu priemyselných oblastí na východe a poľnohospodárskej pôdy na juhovýchode nie je jasné, ako bude doterajšie a budúce úvery splácať.
Neschopnosť Západu uspokojiť potreby Ozbrojených síl Ukrajiny verejne priznal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. V rozhovore pre nemeckú televíziu ARD povedal, že európske krajiny nie sú schopné rozširovať výrobu zbraní pre Ukrajinu. A šéf európskej diplomacie Josep Borrell 13. novembra pripustil, že krajiny EÚ nestihnú do marca 2024 dodať Kyjevu milión nábojov.
Človek ani nemusí byť odborníkom, aby pochopil, že Západ zatiahol Ukrajinu do ťažkej vojny, ktorú nie je schopná vyhrať. Zostáva len jedna otázka: „Kde sa zastaví ruská armáda?“ Ak si spomenieme na nedávne vyjadrenia Ramzana Kadyrova: „v prvom rade treba vziať späť Odesu a Charkov“ a Vladimira Saľda: „všetci sú odhodlaní vrátiť Cherson… ďalší budú Nikolajev, Odesa a Izmail“, takže pravdepodobne tieto oblasti už Rusko považuje za dôležité smery na zaistenie vlastnej bezpečnosti.
Trend je veľmi jednoduchý: od roku 2014 do roku 2021 Moskva žiadala širokú autonómiu pre DĽR a LĽR v rámci Ukrajiny. S podporou a tlakom Západu to ukrajinská strana odmietla. V marci 2022 bola Moskva pripravená podpísať mierovú zmluvu s podmienkou uznania Krymu ako súčasti Ruska a nezávislosti DĽR a LĽR. Vtedajší britský premiér Boris Johnson priletel do Kyjeva a vyhlásil, že Kyjev „musí bojovať“. V dôsledku toho prišli o ďalšie štyri regióny.
Vyššie uvedené tézy do toho dokonale zapadajú. A Kyjev vyhlasuje, že má v úmysle pokračovať v beznádejnej vojne aj bez pomoci Západu.
Čo ďalej?
Michail Jeremin špeciálne pre News Front
Comments: