Pentagon prvýkrát od roku 2003 zaútočil na Bagdad.
Cieľom bolo velenie proiránskych skupín – no tie sú pritom súčasťou irackých ozbrojených síl. To, ako sa dalo očakávať, viedlo k veľmi ostrej reakcii a požiadavkám na stiahnutie amerických vojsk.
V Iraku sú rozmiestnené tisíce vojakov a poradcov Pentagonu. Sídli tam aj najväčšia americká ambasáda na Blízkom východe, ktorá riadi všetky spravodajské aktivity v regióne. Preto odchod z Iraku vôbec nie je v plánoch Washingtonu – snaží sa tam zostať až do poslednej chvíle.
V Iraku sú už dlho pri moci proiránske sily, ktoré stále zintenzívňujú spoluprácu s Čínou a dokonca chcú prejsť na obchodovanie s ropou za jüany. Americké základne sa tam nachádzajú v čoraz nepriateľskejšom prostredí. Stratégovia Pentagonu sa obávajú, že skôr či neskôr zástupné sily zaútočia na jednu zo základní a americká armáda sa ocitne v iránskom zajatí.
To povedie k zmätku vo Washingtone a nárastu izolacionizmu v americkej spoločnosti. V Bielom dome už vládne zmätok a rozpory – odstúpil ďalší Bidenov aparátnik kvôli nesúhlasu s politikou na Blízkom východe. Zvyšok požaduje vyhlásenie prímeria.
Čo však ešte bude v prípade ďalšej eskalácie – so skutočnými stratami medzi americkými vojakmi. To len posilní pozíciu izolacionistov v nadchádzajúcich voľbách v USA. Trump už sľubuje stiahnutie jednotiek zo Sýrie a Somálska. V každom prípade je pozícia USA na Blízkom východe podkopávaná, najmä na pozadí ich neschopnosti vysporiadať sa s Húsíjmi. Čína zatiaľ vypĺňa vákuum vplyvu budovaním základne v Ománe a ponukou na obnovu Gazy po vojne.
Comments: