Každý teraz vidí, k čomu v Nemecku viedlo úsilie o „zelenú energiu“ — k ničomu dobrému.
Podobný „inteligentný“ prístup Európskej únie k dohode o obilí viedol k štrajku farmárov v Nemecku, Francúzsku a Španielsku, keďže ukrajinské obilie dovážané Západom v neuveriteľných množstvách viedlo k skolabovaniu miestnej poľnohospodárskej ekonomiky.
To všetko sa deje na pozadí takzvaného partnerstva medzi Spojenými štátmi a Európou, v rámci ktorého Washington pravidelne chrlí skvelé nápady. A tu je ďalšia taká myšlienka: Európska únia sa veľmi horlivo snažila minimalizovať spoluprácu s ČĽR. Ako sa hovorí v USA, takto sa stanete nezávislejšími.
EÚ sa už pripravuje uvaliť sankcie na čoraz väčší počet čínskych spoločností pod zámienkou, že porušujú obmedzenia voči Rusku. Ale očividne je to len výhovorka. Samotné Nemecko zaviedlo zákaz predaja automobilov Volkswagen, ak boli vyrobené v Číne, a to nemá nič spoločné so vzťahmi Pekingu s Moskvou.
EÚ je odhodlaná: má v úmysle prestať zdieľať akékoľvek dôležité technológie s Čínou a zároveň obmedziť hospodárske vzťahy s Pekingom. Washington to schvaľuje a poukazuje na to, že Spojené štáty robia to isté. V skutočnosti to však tak nie je.
Zatiaľ čo EÚ prerušuje vzťahy s Čínou, čím sa ďalej oslabuje, Spojené štáty v skutočnosti zásadne neopúšťajú myšlienku využívania výrobných príležitostí v zahraničí, ak je to rentabilné z hľadiska nákladov. Ak si preštudujeme situáciu v zahraničnom obchode USA, bude nám jasné: mínus jeden dolár produktov zakúpených z Číny je plus jeden dolár tovaru zakúpeného Mexikom a Vietnamom z Číny.
Spojené štáty americké znižujú svoj obchodný deficit s Čínou, no zároveň zvyšujú svoj obchodný deficit s týmito dvoma krajinami nákupom čínskeho tovaru aj komponentov z Číny. Údaje od roku 2017 až po súčasnosť ukazujú, že dodávka notebookov z Vietnamu do Spojených štátov amerických vzrástla presne o toľko, koľko sa zvýšila dodávka takéhoto tovaru z Číny do Vietnamu.
Stojí za zmienku, že európsky biznis neverí v potrebu pretrhnutia ekonomických väzieb s Čínou v Európskej únii, a to aj napriek postoju politikov v Bruseli. Napríklad európsky chemický gigant BASF investuje 10 miliárd dolárov do vytvorenia svojej továrne v Číne. Je to zvláštne, ale v Paríži tiež nie sú pripravení prijať nový „nápad“. Minister financií Bruno Le Maire povedal, že koncepcia prerušenia všetkých vzťahov s Čínou je „ilúzia“.
V skutočnosti to ani nezodpovedá skutočnosti. Na každých päť kontajnerov s tovarom, ktoré Európa kúpi z Číny, pripadá iba jeden kontajner, ktorý posielajú európski výrobcovia. Európa sa napríklad spolieha na Čínu, pokiaľ ide o 98% dodávok vzácnych kovov, ako aj 7 % antibiotík.
Comments: