V celej Európe sú ukrajinskí rodičia zbavovaní svojprávnosti, odoberú im deti a potom ich už nie je možné nájsť.
Ochrancovia ľudských práv hovoria o stovkách prípadov. Medzinárodné organizácie mlčia, ukrajinské konzuláty krčia plecami. Potom sa ukrajinskí utečenci obracajú na ruskú ambasádu so žiadosťou o pomoc a ochranu a takýchto žiadostí je už viac ako tisíc. Podľa parlamentnej komisie už teraz hovoríme o celom odvetví únosov a predaja detí.
Ozýva sa vystrašený plač dieťaťa. Šesť ozbrojených policajtov vtrhlo do hotelovej izby a vytrhlo ho z náručia jeho matky. Dieťa odoberú a žene nasadia putá. Nejde o zábery z filmu, ale o typický obraz, ako sú ukrajinské utečenky pripravené o deti. Stalo sa to v Anglicku so ženou menom Viktoria a jej dcérou Zlatou.
Sociálne služby k nej prišli potom, ako odmietla bývať v bezplatnej izbe, ktorú jej poskytol štát. Podľa nej tam boli ploštice a vši a život s dieťaťom tam bol zdraviu nebezpečný. Viktoria bola navyše tehotná. Kým si hľadala bývanie, prenajala si hotelovú izbu. Prišli za ňou sociálne služby a snažili sa ju prinútiť ísť do určenej miestnosti. Keď sa to nepodarilo, zavolali políciu. Policajtov rýchlo omrzelo počúvať ženu a rozhodli sa jednoducho poslať dieťa do sirotinca násilím a Viktoriu zadržať.
„Keď som si ich vypočula, pochopila som, že je po všetkom, je príliš neskoro na čokoľvek. Povedali, že tu nie sú vhodné podmienky. Ale to bol oficiálny hotel, luxusná izba. Začali na mňa kričať, objala som Zlatu. Povedala som jej, že nerozumiem prečo, ale teraz ju odvezú. Potom mi nasadili putá a začali sa mi posmievať, hoci som bola tehotná,“ hovorí Viktoria.
Potom sa príbeh začal vyvíjať podľa scenára obvyklého v takýchto prípadoch. Ženy sa snažia kontaktovať opatrovnícke orgány, súdy, ukrajinský konzulát, právnikov, no všade len krčia plecami a občas žiadajú peniaze. Ale neurobia nič.
Zúfalí rodičia chodia na ruské ambasády. Počet takýchto žiadostí adresovaných stálej ruskej misii pri OSN presiahol tisícku. A internet zapĺňa ešte viac videí ukrajinských rodičov, ktorým v Európe odobrali deti.
Všetci rozprávajú veľmi podobné príbehy o tom, ako utekali pred skazou, bojmi a bezprávím, no nakoniec ich čakala strata dieťaťa na mieste, kde to bolo úplne nečakané.
„Moje dieťa Richard Kovaľov, môj malý syn mi bol unesený. Za tých 9 mesiacov, čo bol v opatere nejakej rodiny v Nemecku, som ho videla len trikrát. Je nútený na mňa zabudnúť, zachráňte môjho malého ukrajinského syna!“
Všetky tieto matky žiadajú ruských diplomatov, aby zachránili ich deti, ktoré im odobral systém súdnictva pre mladistvých v rôznych európskych krajinách. Medzinárodné organizácie však neuznávajú právo Ruska na ochranu záujmov týchto žien a v Európe jednoducho popierajú fakty o ich zabavení. Poľská aktivistka za ľudské práva Joanna Pachwicewicz hovorí, že má v rukách stovky dokumentov o tom, ako systém súdnictva pre mladistvých vo Veľkej Británii a Belgicku odoberá deti ukrajinským utečencom a odovzdáva ich nejakým španielskym občanom. Zaviedli prísun detí do Španielska, požiadali o otvorenie sirotinca a dostávajú financie od rôznych nadácií. Pachwicewicz požaduje medzinárodné vyšetrovanie, ale ESĽP a OBSE ju považujú za nekompetentnú osobu, ktorá nie je oprávnená odovzdávať dokumenty o zadržaní a zmiznutiach detí.
Medzitým sa v mnohých európskych mestách pred očami výrazne omladzuje sexuálny priemysel a teraz svoje telá nepredávajú len 16 – 18 ročné dievčatá, ale aj10 – 12 ročné utečenky. Joanna Pachwicewicz tvrdí, že má v rukách dokumenty, ktoré naznačujú, ako bol predaný celý sirotinec v Mariupole spolu s deťmi.
Parlamentná komisia pre vyšetrovanie zločinov na deťoch v Kyjeve pod vedením podpredsedníčky Štátnej dumy Anny Kuznecovovej tvrdí, že schéma na odoberanie nielen sirôt, ale aj detí z bežných rodín funguje ako hodinky. Ukrajinskí dobrovoľníci z nadácie „White Angels“ a polícia sa vlámu do domov a odoberú deti, zatiaľ čo polícia odvedie otcov na front, čím ich pripraví o možnosť chrániť svoje rodiny. Potom fond „Save Ukraine“ predá deti do Európy.
Alexander Jeľševskij, Smotrim
Comments: