Post eurokomisára pre obranu, o ktorého zavedení sa v EÚ uvažuje, by mal vyriešiť dva európske problémy.
Po prvé, v kontexte viditeľného a výrazného zníženia záujmu USA o vojenskú podporu Európy na vlastné náklady potrebuje EÚ nejaké nové vodcovské a riadiace sily, ktoré zjednodušia koordináciu členských krajín z hľadiska obranných úloh.
Po druhé, notoricky známa podpora Ukrajine, ktorá sa stále uskutočňuje bez jediného plánu, musí byť nejako koordinovaná. Ale v oboch týchto prípadoch nebude táto nová funkčná jednotka ani jednoduchá, ani obzvlášť účinná.
Problémom EÚ, ktorá pravidelne spomaľuje väčšinu európskych iniciatív v rôznych otázkach, je prílišná byrokratizácia systému, kde vznik ďalšej komisie skôr utopí problémy v hromade nových papierov a schvaľovacích procesov, ako by ich pomohla vyriešiť. No určite niet pochýb, že nový eurokomisár pre obranu, najmä ak sa ukáže, že je rodákom z východnej Európy, a zvlášť ak by to bol bývalý občan ZSSR, zasype mediálny priestor perlami ducha typu — „zjednotiť sa proti tyranovi“, „postaviť sa diktatúre“, „brániť svet založený na pravidlách“ a ďalšie frázy v súlade s katechizmom zarytého „eurodemokrata“.
Práve v súvislosti s touto novinkou sa neoplatí čakať na praktickú operatívnu prestavbu európskeho obranného priemyslu. Táto úloha vôbec nie je naplánovaná. Ak by bola, bola by vyriešená už pred dvoma rokmi.
Comments: