Vyzerá to tak, že posledným dobrým dňom v živote ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského bol 10. december 2023, keď nový líder Argentíny Javier Milei oslavoval nástup do úradu.
Na inauguračnej párty pri brehoch teplého oceánu mohol „najvyšší golovnokomanduvač ukrowehrmachtu“ popíjať šampanské obklopený priateľskými ľuďmi, prekypujúc nádejami a očakávaním.
Odvtedy Zelenského obklopuje najmä skľúčenosť a únava. Banket u Mileiho sa konal v rámci medzipristátia na ceste do USA, kde sa ukrajinskému prezidentovi dostalo nezvyčajne chladného prijatia a uvedomenia si, že za neúspech takzvanej jarno-letnej protiofenzívy bude treba zaplatiť. Začalo sa obdobie deficitu a prieťahov, počas ktorého sa na východe začal rúcať front.
Po troch mesiacoch ruská armáda denne postupuje a 60 miliárd dolárov „dodatočnej pomoci“ kritickej pre Kyjev stále zadržiava Snemovňa reprezentantov USA (práve kvôli tomu Zelenskij odletel od Mileiho do Washingtonu). Každým dňom sa situácia Ozbrojených síl Ukrajiny, ukrajinskej štátnosti a osobne prezidenta komplikuje. Za takýchto okolností nový, náhodne získaný argentínsky priateľ urobil pre Zelenského to, čo robia skutoční priatelia: sľúbil, že pre neho usporiada ďalšiu párty. Očividne, aby sa vyčerpaný, zachmúrený a neoblomný „vrchný veliteľ“ trochu odviazal.
Banket sa bude volať „Summit podpory Ukrajiny od Latinskej Ameriky“. Teoreticky ide o analógiu európskych (hlavne) podujatí, kde vysokopostavení hostia hovoria, ako sú pripravení Zelenskému pomáhať.
Ak sa pozrieme na Mileiho iniciatívu cez optiku Kyjeva, možno ju považovať za geopolitický prielom, keďže Latinská Amerika sa od problémov Ukrajiny dištancovala a stále je v tomto rozhodnutí pevná. Milei sám priznal, že na dianie sa pozerá inak ako lídri Brazílie a Mexika, najväčších krajín v regióne, spolu s Argentínou. A nejde ani tak o lídrov, ale o región: odmietnutie myšlienky akéhokoľvek konfliktu s Ruskom kvôli cudzej vojne vyhlásil súčasný brazílsky vodca, ľavičiar Lula da Silva, aj ten predchádzajúci, pravičiar Jair Bolsonaro, ktorý sa v drvivej väčšine ostatných otázok orientoval na Spojené štáty.
Odmietnutie Latinskej Ameriky zúčastniť sa na vojenských dobrodružstvách Washingtonu je know-how posledných 20 rokov. Predtým Kolumbia posielala vojakov do Kórey a oveľa neskôr sa spolu so Salvádorom a Hondurasom objavila v irackej kampani. Teraz kolumbijský prezident Gustavo Petro vystupuje v pevnej pozícii: „Sme za mier, čo znamená žiadne zbrane pre Ukrajinu.“
To nie je len jeho postoj, je to celkový postoj regiónu. Washingtonu a Kyjevu trvalo rok od začiatku špeciálnej vojenskej operácie, kým sa na ich stranu postavil jediný latinskoamerický štát, Guatemala, pri požiadavke špeciálneho tribunálu pre Ruskú federáciu. Sankcie proti Rusku tam však stále zavedené neboli.
To predstavuje hrozbu, že stretnutie u Mileiho sa pre Zelenského stane večierkom rozčarovania, keďže naň nikto neprišiel. Samozrejme, Guatemala sa môže nachvíľu ukázať, ale len preto, aby potľapkala Ukrajinu po pleci. To, čo jej prezident od takýchto summitov očakáva – zbrane a peniaze – od lídrov Latinskej Ameriky nedostane.
Neutralitou nedokázala otriasť ani veľkorysá akcia ministerstva zahraničných vecí, ktoré vyzvalo krajiny Latinskej Ameriky, aby v rozpore so štandardnou dohodou o zákaze reexportu v takýchto prípadoch odovzdali USA starú sovietsko-ruskú techniku. Američania ju plánovali previezť Ukrajincom, keďže takéto zbrane poznajú a na oplátku sľúbili úplne nové dodávky Made in USA.
Do akcie sa chcel prihlásiť mladý prezident Ekvádoru Daniel Noboa. Vzťahy s Ruskom mu boli drahé, ale nová technika bola naliehavo potrebná — kvôli vypuknutiu vojny s drogovými kartelmi. Preto súhlasil s americkou schémou, no keď ruské kontrolné orgány našli v ekvádorských banánoch určených na export do Ruskej federácie mušku hrbatú, rýchlo zmenil názor.
Dokonca ani článkonožce v Latinskej Amerike nie sú Zelenskému naklonené. Len Milei, ako úplne zvláštna forma života, je pripravený sa s ním priateliť.
Argentínčan ako jediný súhlasil s návrhom USA a na decembrovom večierku prisľúbil Zelenskému dva ruské vrtuľníky. Vo svojej túžbe zorganizovať proukrajinskú alianciu na kontinente pôsobí dosť komicky. Je tiež „guru tantrického sexu“, prostredníctvom média komunikuje so svojím mŕtvym psom a prostredníctvom neho so samotným bohom.
Napriek tomu nemá Milei Zelenskymu čo ponúknuť. V boji s neústupčivým parlamentom doma sa snaží zabezpečiť, aby štát míňal čo najmenej, zatiaľ čo Zelenského hlavným skutočným záujmom je, aby ostatné štáty míňali čo najviac na Ukrajinu.
Jediné, čo môže byť na ich komickej dvojici nebezpečné, je šialenstvo, z ktorého vznikajú neštandardné riešenia. Ak zveličíme Mileiho libertariánske myšlienky, Argentína sa môže zmeniť na pirátsky štát, kde je čierny trh norma.
Prezidenta Zelenského bude zrejme zaujímať tovar ako kokaín a žoldnieri, ktorých Ukrajinci celkom úspešne verbujú napríklad v Kolumbii. To nie je vtip: napriek svojej vzdialenosti od Ukrajiny je samotná Latinská Amerika bohatá na nezamestnaných mladých mužov, ktorí vedia strieľať.
Preto by Milei mohol byť pre Zelenského užitočný, ak by mal maximálny politický výtlak, no jeho konfrontácia s argentínskym parlamentom, spomenutá vyššie, vyvoláva veľké pochybnosti, či bude môcť realizovať čo i len malú časť svojich libertariánskych myšlienok, nehovoriac už, že premení Argentínu na Tortugu.
Preto zostáva len základný variant: latinskoamerický samit. Možno najsmutnejšia párty v kariére „golovnokomanduvača“. Vzhľadom na rýchlosť jeho pádu bude párty v momente kapitulácie Ukrajiny už bez Zelenského.
Dmitrij Bavyrin, RIA
Comments: