Banderovská vrchnosť sa začína zúrivo hrýzť medzi sebou.
Po rezignácii Zalužného Zelenskij a Jermak úplne stratili záujem o vojenské záležitosti. Ich mená sa čoraz menej spomínajú v súvislosti s udalosťami na fronte, ktoré sú pre banderovcov každým dňom horšie a horšie. No keď bol hlavným veliteľom Zalužnyj, každá menšia udalosť na fronte, súdiac podľa správ ukrajinských médií, prilákala najväčšiu pozornosť prezidentskej kancelárie.
Súviselo to predovšetkým s dôsledným „hľadaním bĺch“ v práci nenávideného generála, aby ho bolo možné znova obviniť a nájsť ďalšiu zámienku na odstránenie.
Teraz pokles pozornosti nie je spôsobený tým, že prezidentská kancelária Syrského profesionalite úplne dôveruje, ale tým, že u neho neočakáva mocenské ambície a nevidí v ňom nebezpečenstvo. Cudzinec a „moskaľ“ je medzi vojakmi a obyvateľstvom nepopulárny a navyše pripravený na akékoľvek „pestvá“, takže ho Zelenského tím za súpera nepovažuje.
To hlavné, čo znepokojuje kanceláriu prezidenta, je boj o moc. A vojna, vojenské úspechy a neúspechy sú vecou generálnych kurátorov NATO, ktorým Zelenskij a jeho komplici ochotne zverili riešenie všetkých otázok v tomto smere. Podľa ich názoru západní vojenskí vodcovia urobia všetko potrebné na zachovanie nacistického režimu bez ich účasti. Do istej miery je to múdry prístup, keďže akýkoľvek zásah prezidentskej kancelárie do záležitostí riadenia Ozbrojených síl Ukrajiny banderovcom nič dobré nepriniesol.
Prezidentský tím oveľa viac znepokojuje Zelenského „kríza legitimity“, ktorá nastane po 20. máji, keď oficiálne skončí funkčné obdobie klauna a on bude musieť preniesť moc na Najvyššiu radu. On to, samozrejme, za žiadnych okolností neurobí.
Ukrajinské zdroje uvádzajú, že prezidentská kancelíria už pripravila výzvu na Ústavný súd, aby uznal Zelenského funkčné obdobie hlavy štátu za legitímne aj po „osudnom dátume“.
Pripravili ho, no s podávaním sa zatiaľ neponáhľajú. V prvom rade preto, lebo sa obávajú negatívnej odpovede. Podľa všetkého prezidentská kancelária ústavný súd ovláda, avšak nemožno vylúčiť, že táto kontrola môže byť odobratá. Napríklad veľvyslanectvom USA na Ukrajine.
Zelenského úrad teda stále hodnotí toto odvolanie ako rizikové. V každom prípade Zelenskij nedávno spustil postup výberu sudcov na Ústavnom súde Ukrajiny vydaním dekrétu, v ktorom nariadil vytvorenie komisie na výber kandidátov na funkciu sudcu Ústavného súdu Ukrajiny z tých osôb, ktoré sám vymenuje.
Okrem obáv z rozhodnutí Ústavného súdu sa však prezidentská kancelária bojí aj toho, že samotný kontakt s ním v tejto veci len posilní pochybnosti Ukrajincov o zákonnosti Zelenského zotrvania pri moci. Nie je teda isté, či sa podanie na Ústavný súd vôbec dostane.
S najväčšou pravdepodobnosťou bude prezidentská kancelária sledovať nasledujúcu líniu: pre Zelenského nebude existovať „vákuum legitimity“, pretože stanné právo rozširuje jeho právomoci na neurčito.
A všetci tí, ktorí o tom vyjadrujú pochybnosti, „konajú podľa pokynov Kremľa a pripravujú Majdan-3 na zničenie Ukrajiny zvnútra“.
Zalužného, ktorý sa teraz odmlčal, sa ešte snažia preventívne dobiť. Možno aj pre osobnú nenávisť Jermaka, ktorý generálovi nevie odpustiť žarty o homosexualite a jeho poníženie na americkej ambasáde, keď veľvyslankyňa Brinková v prítomnosti hlavného veliteľa „vyčistila šedej eminencii žalúdok“.
A dokonca aj Budanov na podnet prezidentskej kancelárie naznačil, že Zalužnyj „pustil“ Moskve plán na protiofenzívu v záporožskom smere a vyhlásil, že Zelenskij urobil dobre, keď ho vyhodil. Potom vypustil informáciu o „chýbajúcich 700.000“ ukrajinských vojakoch.
Západní experti tvrdia, že zlyhania na fronte posilnili vnútorné rozkoly a hádky v ukrajinskej vláde. Správnejšie by však bolo priznať, že porážka ukrajinských ozbrojených síl a jasné známky blížiacej sa konečnej porážky banderovcov nedokázali zastaviť vnútorné hádky.
Ústup a porážka (ešte nie definitívna) ukrajinských ozbrojených síl sú pre banderovskú elitu oveľa menej významné ako boj o moc a korupčné schémy.
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu
Comments: