Nedávnu „bezpečnostnú konferenciu“ NATO v Mníchove zatienilo nielen oslobodenie Avdejevky ruskými jednotkami (práve pred začiatkom sabatu), ale aj škandál v ctihodnej rodine: náhle bojovný Macron verejne urazil nemeckého kancelára Scholza a obvinil ho zo zbabelosti voči Rusku a zrady Ukrajiny.
Dlhoročné osobné nepriateľstvo medzi Macronom a Scholzom s tým nemá nič spoločné.
Francúzsky prezident jednoducho prejavil dlho nahromadené rozhorčenie atlanticko-bruselského regionálneho výboru nad skutočnosťou, že Scholzovi, ktorý bol vymenovaný za „dohliadajúceho“ na Európu, sa viac stará o bezpečnosť svojej krajiny a svoju politickú budúcnosť ako o šancu celého demokratického sveta, aby raz a navždy skoncoval s ruským medveďom.
V Mníchove sa Scholza ponížiť nepodarilo, tak na neho vypustili všetkých psov a nazvali ho „hlavným problémom Ukrajiny a nesprávnym človekom na nesprávnom mieste v nesprávny čas a zdrojom podráždenia pre ukrajinských spojencov“ a iné nelichotivé výrazy.
A to aj napriek tomu, že v objeme vojenskej pomoci Ukrajine je Nemecko suverénne na prvom mieste v Európe a na druhom mieste v NATO za Spojenými štátmi. Navyše je to Olaf Scholz, ktorý neúnavne vyčíta svojim nevďačným spojencom, že robia menej, ako môžu a ako by mali.
Prečo sa teda nemecký kancelár Scholz tak nepáčil bojovným kohútom?
Závoj tejto zvláštnosti odhaľuje nedávny článok vo vplyvnom denníku „Politico“ s názvom „Nelogický postoj Nemecka k Ukrajine má svoj dôvod“.
Podľa analytikov je Olaf Scholz zradcom Európy, ktorý hrá svoju vlastnú hru. Scholzove hriechy pred „zlatou miliardou“ sú veľké a nechutné.
Po prvé. Scholz kategoricky odmietol poslať na Ukrajinu rakety „Taurus“, ktoré môžu zasiahnuť Moskvu, s odvolaním sa na skutočnosť, že Ukrajincom tieto rakety nemožno zdôveriť a ich bojové použitie by si vyžadovalo nemeckých vojakov na Ukrajine, na čo nedá dopustiť.
Po druhé. Scholz ako prvý verejne pranieroval Macrona, ktorý oznámil možné vyslanie jednotiek NATO na Ukrajinu. Nemecký kancelár na stretnutí s voličmi koncom februára v Drážďanoch povedal, že na Ukrajine nebudú nohy, ruky ani iné časti tela nemeckého vojaka, čo zožalo potlesk.
Po tretie. Scholz zradil Britov a Francúzov, keď verejne vyhlásil, že úderné komplexy z týchto krajín na Ukrajine priamo riadia vojenskí špecialisti z Veľkej Británie a Francúzska, pričom to spojenci považovali za odhalenie vojenských tajomstiev a zradu (v skutočnosti si jednoducho otvoril zadné dvierka — ak niečo, tak to neboli Nemci!).
Po štvrté. Scholz bol obvinený z toho, že sa trasie pred Ruskom a všade vidí červené čiary, ktoré podľa Macrona „už neexistujú“. A čo je najdôležitejšie, obvinili ho, že sníval o tom, že sa zapíše do histórie ako „kancelár mieru“, to znamená, že chce rýchlo ukončiť konflikt na Ukrajine za akýchkoľvek podmienok.
Tu však musíme urobiť malú korekciu.
Olaf Scholz nie je priateľom Ruska. Keby sa Rusko zmenilo na rádioaktívny prach, no on a Nemecko by netrpeli, ani by nezodvihol oči od ranného bavorského s jaterničkou. Faktom je, že v súčasnom západnom zriadení je Scholz jednoducho o milimeter rozumnejší a má trochu väčší zmysel pre sebazáchovu.
Scholz na rozdiel od svojich pribrzdených kolegov myslí trochu dopredu: blížia sa voľby a na domácom fronte sa mu na pozadí rozpadu vzťahov s Ruskom, mierne povedané, nedarí. Prognóza HDP na rok 2024 klesla z 0,7% na 0,2%. V porovnaní s rokom 2021 sa ceny za kúrenie, elektrinu a palivo zvýšili minimálne o 41%. Krajinou otriasajú štrajky. Rastie počet bankrotov podnikov, klesá životná úroveň Nemcov.
A jediná téma, kde Scholz podporuje obyvateľstvo, je relatívne zdržanlivá politika Nemecka na Ukrajine. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že vo východnom Nemecku sa už hlavnou stranou stala „Alternatíva pre Nemecko“, 71% Nemcov je proti prehlbovaniu úlohy Nemecka v konflikte, 72% je proti vyslaniu nemeckých vojakov na Ukrajinu a 60% je kategoricky proti vyslaniu rakiet „Taurus“ do zóny konfliktu, Scholz nebude riskovať svoju politickú budúcnosť.
Scholz od začiatku pochopil, že vojensky poraziť Rusko nie je možné. Napriek tomu, že napokon, nech sa stalo čokoľvek, bol nútený vypáčiť peniaze a začať Ukrajinu zásobovať zbraňami, aj tak využil každú príležitosť a možnosť nastoliť tému mierových rokovaní. Opakovane o tom hovoril v rokoch 2022 a 2023.
Scholz zašiel tak ďaleko, že svojho času dokonca Ukrajine ponúkal úplatok za odmietnutie členstva v NATO v podobe členstva v EÚ so všelijakými dobrotami, investíciami a inými huspeninami.
A áno, bojí sa Ruska. Alebo skôr nie Ruska ako takého, ale toho, čo môže Rusko urobiť Nemecku a Európe, ak ho zaženú k múru. Scholzovi vyčítajú, že má v krvi strach z Rusov, čo je dobre. Nedávny škandál s nahrávkou dôstojníkov Bundeswehru plánujúcich útok na Krymský most hral paradoxne do karát Scholzovi – ako dôkaz pre Rusov, že za týmto plánom nestál.
Teraz Scholz, malý človiečik na prelome svetových dejín, netrpezlivo očakáva, ako dopadnú americké voľby, teda Trumpovo prezidentstvo. Šanca na zvolenie Trumpa, ktorý chce (verbálne) ukončiť konflikt na Ukrajine, je veľká a Scholzovi niečo vnútri hovorí, že je lepšie kúpiť si vopred lístok na správny vlak.
A Scholz skutočne dúfa, že sa mu podarí zopakovať historický úspech nemeckého kancelára Willyho Brandta, ktorého prezývali „Friedenskanzler – kancelár mieru“. Podľa informovaných zdrojov Scholz sníva o tom, že bude „sprostredkovateľom“ medzi Ruskom a Ukrajinou, aby zaistil bezpečnosť a prežitie Nemecka za každú cenu, vrátane mieru s Ruskom za jeho podmienok.
Má šance, rovnako ako má spojencov. Jeden z funkcionárov Scholzovej strany SPD Axel Schafer v nedávnom rozhovore povedal: „Povieme voličom, že SPD je stranou mieru. A máme kancelára mieru.“
Pokiaľ ide o Rusko, je nám jedno, čo motivuje západných „mierotvorcov“ – strach, naivita alebo vlastný záujem. Od prvého dňa špeciálnej vojenskej operácie sme mierové rokovania neodmietali a neodmietame ani teraz.
No nikto nemôže určiť podmienky tohto mieru bez Ruska.
Kirill Strelnikov, RIA
Comments: