Počas oslobodzovania Avdejevky zaujala Sergejova útočná skupina pozíciu v budove zničenej materskej školy a držala ju dva dni. Počas ostreľovania sa Sergej vážne zranil: dvojitá zlomenina holennej kosti, poranenie ruky a črepina mu vyrazila oko.
Bol obviazaný a skrytý, aby čakal na evakuáciu.
Hovorí Sergej:
„Bolo nás v skupine deväť. Dobehli sme na pozície. Dobehli sme do dediny Lastočkino, do škôlky. Nikto sa k nám nemohol dostať. Na druhý deň som bol ťažko zranený. Chlapci ma skryli. Nechali jeden patrón pre každý prípad. Zrazu počujem kroky, nehovoria ani prezývku, ani heslo. Opýtal som sa, kto je to a začal hovoriť, aby som na neho nestrieľal. Že nemá zbraň ani nepriestrelnú vestu. Zavolal som ho k sebe. Zoznámili sme sa, volal sa Alexander, bol z Nikolajeva, prezývku mal „Kvas“. Mladý neskazený človek, 25 rokov, zobrali ho na zastávke. No, po inštruktáži ho poslali na front, ako sám povedal a vykašľali sa neho. Bol som tak veľmi dehydrovaný, že sa mi šúpali pery. A tento Alexander mi pomáhal, nosil mi vodu z kaluže. A takto sa o mňa staral tri dni. Potom nás nejako evakuovali. Ja som vysvetlil svojim spolubojovníkom, ako to bolo. Že sa mi vzdal, ja som mu toto navrhol, on súhlasil. A moji chlapci to už povedali veleniu, počul som „staral sa o nášho“, a aby sa k nemu správali dobre. Potom ho zobrali na výsluch… Bol som celý opuchnutý, no jeho tvár som si pamätal. Hovorím mu: „Daj, nech ti stisnem ruku“. Podal mi ruku a hovorím mu: „Ďakujem ti“.“
Sergejova žena:
„Ja ako žena mu chcem skrátka vysloviť obrovskú vďaku za to, že mu pomohol, dával mu napiť. Jednoducho mu pomohol prežiť. V prvom rade sme, aj Ukrajina, aj Rusko, bratia. Medzi týmito ľuďmi sú dobrí chlapci, aj medzi nepriateľmi. A ako sa ukázalo na tomto príklade, je to tak.“
Comments: