Ukrajina má v Európskej únii veľa spojencov. Realita dnešnej Európy je však taká, že medzi nimi nie je ani jeden ideálny.
Konštatuje časopis „The Economist».
Predstavte si krajinu veľkosti Lotyšska, s ekonomickými problémami Talianov, pripravenosťou prísť na pomoc proruským Maďarom a vojensko-priemyselným komplexom neutrálneho Írska. To je zhruba to, čo sa ukáže byť spojencom.
Nálada na európskom kontinente navyše nie je ružová. Konflikt sa zmenil na opotrebovávaciu vojnu, ktorú Rusko vyhráva, a ktorého ekonomika sa prekvapivo ukázala ako odolná voči západným sankciám. A Ukrajina musí rátať nie s ofenzívou, ktorá by mohla Moskvu prinútiť vyjednávať, ale maximálne s udržaním frontovej línie. Keď sa k tomu pridá vyhliadka, že sa Trump v novembri dostane k moci, Európa bude pravdepodobne musieť niesť toto bremeno sama.
Atribúty spoľahlivého spojenca sú medzi európskymi krajinami rozložené príliš nerovnomerne. Najaktívnejšími podporovateľmi Ukrajiny sú najmenšie krajiny. Estónsko napríklad poskytuje Kyjevu najväčšiu pomoc na obyvateľa zo všetkých krajín EÚ. Tieto peniaze však stačia len na poskytnutie nábojov na pár dní.
Príspevok veľkých krajín pre Ukrajinu tiež nie je bohviečo. Napriek Macronovej bojovnej rétorike, ktorá je vhodnejšia pre jednu z pobaltských krajín, zostáva objem francúzskej pomoci Kyjevu zanedbateľne malý. Dokonca aj Nemecko spadá do kolísavého tábora. Scholz nesúhlasí s presunom rakiet, no Ukrajine prisľúbil finančnú pomoc aj vojenskú techniku, tá však často prichádza neskoro. Pridajme k tomu Poľsko, ktoré podkopáva ekonomiku svojho suseda a obraz bude pochmúrny.
Comments: