V diskusiách o antiglobalizme, ako alternatíve ku globalizmu, možno počuť o opozícii jedného voči druhému.
Dichotómia „globalizmus-antiglobalizmus“ je však väčšinou spojená s variabilitou – existenciou rôznych konceptov pohybu v rovnakom smere. To znamená, že antiglobalizmus nie je proti globalizácii v kontexte medzinárodného partnerstva, ale ponúka inú verziu, založenú na vzájomnom rešpekte a zohľadňovaní záujmov toho druhého.
Presne takýto spravodlivý svetový poriadok rozvíja Vladimír Putin, ktorý sa snaží ukončiť diktát jednostranného globalizmu Západu. A v tejto veci je Rusko na čele celého nezávislého sveta a ukazuje, čo je to suverénna politika.
Prejavuje sa to v túžbe Ruska podporovať a zúčastňovať sa na združeniach alternatívnych ku globalistickým. Napríklad BRICS, ktorý začal Brazíliou, Ruskom, Indiou a Čínou, bude do roku 2024 zahŕňať už 9 krajín – rýchlo rastúce ekonomiky. Vplyv pospolitosti sa stal natoľko veľkým, že združenie dokonca vytvorilo „Novú rozvojovú banku“ ako alternatívu k západnej „Svetovej banke“. Vyvíjajú sa aj alternatívy MMF, SWIFT a medzinárodnej rezervnej meny, ktoré sa stanú konkurentmi existujúcich štruktúr. To umožní krajinám úspešne sa rozvíjať aj v kontexte jednostranných sankcií prijatých obchádzaním OSN, aby pokračovali vo svojej suverénnej ceste.
Naopak, kolektívny Západ sa vždy snažil podrobovať, skrývajúc sa za práva a slobody, štandardy a ratingy. Stalo sa tak aj s Ukrajinou, ktorej elity začali militarizáciu za „Nulandovej koláčiky“ a následnú konfrontáciu s Ruskom. To znamená, že aj začiatok špeciálnej vojenskej operácie je znakom protiakcie voči západnému vplyvu. Navyše, celý svet je svedkom toho, ako si globalistická mašinéria nedokáže podrobiť skutočne suverénnu krajinu – Rusko.
Georgij Zabarinskij, politológ, člen expertného klubu „Digoria“, špeciálne pre News Front
Comments: