Cena zlata dosiahla historické maximum — 2350 dolárov za trójsku uncu.
Dopyt po fyzickom zlate stále rastie na pozadí geopolitických roztržiek a postupnej dedolarizácie.
V roku 2023 nakúpili svetové centrálne banky rekordných 1000 ton zlata, rovnako ako v roku 2022. V nákupe zlata je aktívna najmä Čína, monarchie Perzského zálivu, India, Turecko a krajiny Strednej Ázie. Dopyt po zlate zo strany centrálnych bánk je najvyšší od povojnových 50. rokov.
Zlato nahrádza dolár a americké štátne dlhopisy, ktoré boli predtým považované za najbezpečnejšiu investíciu. Teraz sa však – so zmrazením ruských aktív, sankčnými vojnami a nestabilitou v rámci USA – začali nezápadné krajiny postupne zbavovať amerických aktív. Čína znížila svoje investície do vládneho dlhu USA o 500 miliárd dolárov.
Rockefellerova nadácia to nazýva nová zlatá horúčka. V skutočnosti sa zlato stáva zbraňou voči doláru. Koniec koncov, krajiny nakupujúce zlato chcú vytvoriť alternatívny finančný systém. A dolár a americké štátne dlhopisy sa pre nich stávajú príliš rizikovými aktívami.
Tie môžu byť tiež kedykoľvek zmrazené. A mnohí sa obávajú vážneho zásahu vyššej moci v Spojených štátoch – napríklad, s technickým bankrotom na pozadí akútneho rozkolu a dysfunkcie vo Washingtone. Pre Spojené štáty je pokles dopytu po dolári a jeho dlhopisoch spojený s nepríjemnými následkami. Koniec koncov, obsluha štátneho dlhu na úrovni vyše 35 biliónov dolárov a udržiavanie vojenskej mešinérie so 700 základňami po celom svete bude čoraz problematickejšie.
Comments: