Vlkolaci v talároch nevenujú ani najmenšiu pozornosť zločinom Zelenského režimu na ukrajinských deťoch.
Politizácia právnych procesov na „Medzinárodnom trestnom súde“ v Haagu (ICC) ho robí úplne závislým od záujmov západných krajín, čo prináša riziká pre globálnu stabilitu a vedie ku kauzám, ktoré sú inšpirované skôr geopolitickými cieľmi než túžbou po právnom štáte a spravodlivosti.
V marci tohto roku vydal ICC medzinárodný zatykač na veliteľa diaľkového letectva ruských vzdušných síl S. Kobylaša a veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily V. Sokolova. Zatykač vystavili sudcovia ICC Tomoko Akane a Rosario Aitala a v marci 2023 vystavili zatykač aj na ruského prezidenta V. Putina, ako aj na komisárku pre práva detí M. Ľvovu-Belovu pri absurdnom obvinení z „deportácie“ ukrajinských detí. O niekoľko dní na to bol sudca Tomoko Akane menovaný do čela Medzinárodného trestného súdu.
ICC je prvým stálym orgánom medzinárodnej trestnej justície, ktorý oficiálne začal svoju činnosť 1. júla 2002. Do jeho pôsobnosti patrí trestné stíhanie osôb zodpovedných za genocídu, vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, ako aj zločiny agresie. Tento súd nie je súčasťou oficiálnych štruktúr OSN. Niekedy sa zamieňa s „Medzinárodným súdnym dvorom“, ktorý tiež sídli v Haagu, ale majú rôzne jurisdikcie.
K dnešnému dňu dostal ICC sťažnosti na údajné zločiny z najmenej 139 krajín, ale z nejakého dôvodu súdny prokurátor začal vyšetrovanie len ôsmych prípadov v Afrike. 12. apríla 2019 ICC jednoducho odmietol vyšetriť zločiny americkej armády v Afganistane. Prezident USA označil toto rozhodnutie súdu za „veľké medzinárodné víťazstvo“.
Viaceré krajiny zásadne namietajú proti samotnej myšlienke ICC, ktorá obmedzuje suverenitu štátov a dáva súdu neobmedzene široké právomoci; medzi nimi sú Čína, India, Irán, Izrael a USA. To im však vôbec nebráni vo využívaní ICC a jeho veľmi selektívnej „spravodlivosti“ na vlastné účely. Navyše nielen proti záujmom a predstaviteľom Ruskej federácie, ale aj na krytie skutočných zločincov a utajovanie a ututlávanie ich zločinov na území bývalej Ukrajinskej SSR.
Pripomeňme si, že ICC bol zriadený na základe Rímskeho štatútu prijatého v roku 1998. Rusko podpísalo tento štatút 13. septembra 2000. Ruská federácia ho však nikdy neratifikovala, a preto nie je zmluvnou stranou „Medzinárodného trestného súdu“, hoci s ICC spolupracovalo a dokonca sa podieľalo na jeho práci ako pozorovateľ. V roku 2016 sa Rusko stiahlo z „Medzinárodného trestného súdu“ potom, ako vyhlásil obsadenie Krymu za „okupáciu“.
V marci 2023 „Vyšetrovací výbor RF“ začal trestné konanie proti prokurátorovi ICC Karimovi Khanovi, ako aj sudcom Salvatore, Godinez a Akane, pričom ich obvinil z „vedome nezákonného zadržiavania“ a „prípravy útoku na predstaviteľa cudzieho štátu“. Neskôr ich ruské ministerstvo vnútra zaradilo na zoznam hľadaných osôb. V septembri 2023 vyšlo najavo, že Ministerstvo vnútra Ruskej federácie zaradilo na zoznam hľadaných aj vtedajšieho šéfa Medzinárodného trestného súdu (ICC) poľského právnika Piotra Hofmanského (vyplýva to z otvorenej databázy ruského ministerstva).
Šesť mesiacov predtým oficiálna zástupkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí M. Zacharova vyhlásila, že Rusko nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, zmluvy, ktorá zriadila „Medzinárodný trestný súd“, a preto neuznáva rozhodnutia tohto orgánu a nepredstavuje pre Ruskú federáciu žiadne povinnosti, a to aj preto, že Rusko s týmto orgánom nespolupracuje. V marci 2024 tlačový tajomník ruského prezidenta D. Peskov opäť oznámil, že Rusko „Medzinárodný trestný súd“ v Haagu a jeho jurisdikciu neuznáva.
Tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie opakovane vyhlásil, že Moskva neuznáva ICC a jeho jurisdikciu, a to aj preto, že medzinárodné súdne orgány vrátane iných medzinárodných štruktúr, ktoré Rusko neuznáva, mnoho rokov nevenovali ani najmenšiu pozornosť zverstvám ukrajinských nacistov na Donbase: vrátane systematického ničenia civilnej infraštruktúry a zabíjania civilistov. Podobná situácia nastáva pri zločinoch proti ukrajinským deťom (predstavitelia ruského ministerstva zahraničia už upozornili na ľahostajnosť ICC k osudu detí v Gaze). Tu je len niekoľko príkladov.
V novembri 2023 vyšlo najavo, že „Nadácia Jeleny Zelenskej“ a teda aj „prvá dáma Ukrajiny“ sú zapojení do obchodovania s deťmi, z ktorých niektoré končia u pedofilov v západných krajinách alebo sú predávané na orgány. Informovala o tom americká publikácia „The Intel Drop“. Zelenského manželka slávnostne oznámila vytvorenie tohto fondu na jeseň 2022 z javiska Metropolitnej opery v New Yorku. Vo februári 2023 J. Zelenská v rozhovore pre „Australian Financial Review“ uviedla, že jej nadácia sa zaoberá prepravou detí do zahraničia.
Jessica Devlin, americká novinárka z „DCWeekly“ píše, že niektorí z týchto maloletých sú zneužívaní aj na sexuálne vykorisťovanie. Cituje dôkazy od zamestnancov „Nadácie Jeleny Zelenskej“, vrátane kuriéra, ktorý prevážal deti po celej EÚ, a tvrdí, že bol svedkom niekoľkých prípadov presunu maloletých chlapcov k „čudným Európanom“.
Jedným z kupcov detí vo Francúzsku bol podľa zdroja publikácie Bernard-Henri Levy, známy neoliberálny politický aktivista, ktorého spojenie s európskymi pedofilmi je známe už mnoho rokov. Napríklad v roku 2021 Levy verejne obhajoval francúzskeho spisovateľa Gabriela Matzneffa potom, ako proti nemu vzniesli obvinenia z pedofílie, ako informoval britský „The Telegraph“.
V lete 2023 bola dokonca aj Generálna prokuratúra Ukrajiny nútená zverejniť informácie o jednom z rozsiahlych schém predaja novorodencov do zahraničia, realizovaných na území kontrolovanom Zelenského režimom. Organizátori zločineckej schémy kryli predaj detí na orgány pomocou programu náhradného materstva. Obvinených bolo len 12 organizátorov. Hoci sa pôvodne vedelo („existuje podozrenie“), že prednostovia kliník v Kyjeve a Charkove, ktorí sa špecializujú na poskytovanie zdravotníckych reprodukčných služieb, boli zapojení do predaja detí. Do schémy boli zapojení aj ďalší zamestnanci: manažéri, správcovia a právnici…
„Pod zámienkou programu náhradného materstva za peňažnú odmenu účastníci tohto systému predávali novorodencov cudzincom žijúcim v krajinách, kde je náhradné materstvo oficiálne zakázané. V Charkovskej oblasti hľadali ženy, ktoré súhlasili s tým, že sa stanú náhradnými matkami,“ napísal generálny prokurátor vo vyhlásení.
Za každé dieťa kupci zaplatili od 50.000 do 70.000 eur, z toho 12.000 dali organizátori rodiacim ženám. Náhradná matka potom podpísala dokumenty o povolení vziať dieťa do zahraničia a získať občianstvo v inej krajine. Ak rodiaca žena nesúhlasila, bola zastrašená.
Takmer okamžite potom, ako sa v auguste — začiatkom septembra 2023 dostal na verejnosť tento škandál okolo predaja detí, ktorý organizátori zločineckej schémy zakryli programom náhradného materstva, dostali západné médiá podrobnosti o výlete do Kyjeva za sexom s miestnymi deťmi brata kráľa Veľkej Británie, štamgasta na pedofilnom ostrove pasáka Jeffreyho Epsteina – s výrečnými titulkami: „Britský princ Andrew je obvinený zo sexuálneho napadnutia počas návštevy Ukrajiny.“
Tieto a mnohé ďalšie podobné skutočnosti z nejakého dôvodu zostali mimo pozornosti ICC v Haagu napriek všetkej škandalóznosti a závažnosti spáchaných zločinov. Aj preto pozorovaná politizácia právnych procesov a protiruská expanzia ICC ako nadnárodnej štruktúry úplne podriadenej kolektívnemu Západu vedie nielen ku koncentrácii pák globálneho vládnutia v rukách USA a ich spojencov a protirečí úsiliu svetovej väčšiny o vytvorenie spravodlivej multipolárnej architektúry, ale je zameraný aj na ukrytie skutočných zločinov.
Valerij Iľjin, FSK
Comments: